Čo s tým?
Foto: archív ahojmama.skAj keď sa vraví, že poriadok je pre blbcov, inteligent zvláda aj chaos, v skutočnosti upratané veci nijako neobmedzujú detskú kreativitu a už vôbec nie inteligenciu. Aj podľa zásad Montessori je vhodné, aby deti nevytvárali neporiadok a učili sa odkladať veci na svoje miesto. Bez toho, aby ich to obmedzovalo v hrách, samozrejme.
Najúčinnejšie je, ak si zvyknú upratať veci hneď po skončení tej ktorej činnosti. Iste, to si žiada nastaviť vhodné podmienky, ako napríklad ľahko dostupné poličky a vyčlenený priestor, kde má dieťa svoje veci. Tiež je dobré, ak deti nemajú nahádzané hračky po veľkých krabiciach, ale jednotlivo. Pre hračky skladajúce sa z drobných dielov sú síce krabice žiaduce, ale skôr menšie, aby tam nebolo nič iné než samotná hračka – napríklad figúrky, kocky, puzzle.
„Tajomstvo spočíva v tom, že je potrebné stanoviť základné pravidlá a jemne, ale dôrazne trvať na tom, že hoci sa dieťa môže hrať s čímkoľvek, čo nájde na policiach, po skončení hry to musí vždy vrátiť späť. Zároveň si nesmie vziať novú hračku, kým všetky predošlé nebudú znova na mieste,“ radí prezident Nadácie Montessori Tim Seldin v knihe Ako vychovať úžasné dieťa metódou Montessori.
Zdôrazňuje, že to nijako nevylučuje, aby sa dieťa hralo s viacerými vecami naraz – napríklad autíčka, ktoré jazdia na dráhe pomedzi postavené kocky. Dôležité ale je, aby dieťa po skončení hry odložilo autíčka aj kocky, a až potom išlo robiť niečo iné.
Papieriky na nezaplatenie
Ako dieťa naučiť, čo kam patrí? Na začiatok môžete pokojne nalepiť na policu papierik s nakreslenou hračkou. Napríklad kockou, bábikou, medvedíkom... Už ich samotná výroba môže byť vašou spoločnou zábavou a dieťa potom ľahšie bude vedieť, na aké miesto má odložiť kocky prípadne plyšáčikov. Pre starších môžete už na papieriky písať namiesto kreslenia.Ďalším podstatným krokom je už spomínaný priestor. Dieťaťu vyčleňte priestor na jednotlivé činnosti. Ako vysvetľuje Tim Seldin, na niektoré hry je vhodná kuchyňa, prípadne miesto, kde je dlažba, ktorú možno ľahko utrieť, na iné zasa útulný kútik na koberci v obývačke, kde by sa dieťa hralo, nebolo izolované od zvyšku rodiny a zároveň aby ho nik nemusel prekračovať. No a napokon sú to aktivity, ktoré možno robiť len vonku – kopať si loptu, hrať sa s drevom, blatom, vodou.
Je to aj na vás
„Stanovte si plán, potom dieťaťu vysvetlite, ako robiť veci správne,“ odporúča Tim Seldin s tým, že kritizovať a trestať za chyby nie je dobré. Samozrejme, nik nie je stroj a neporiadok k deťom akosi patrí. „Ak urobilo dieťa neporiadok, je správne očakávať, že ho po sebe, v závislosti od veku, uprace alebo aspoň s upratovaním pomôže,“ dodáva.Nezabúdajte ešte na jednu zásadnú vec – dieťa kopíruje po vás. Nie je teda jedno, či zodvihnete papierik z koberca alebo okolo neho nevšímavo prejdete.
A ešte niečo – dieťa ľahšie udržiava poriadok, ak má hračky pekné a z ušľachtilých materiálov, nie z lacného plastu, ktorý je navyše aj neekologický. „Vyhnite sa lacným predmetom z plastu, radšej hľadajte atraktívnejšie materiály primerané vašim finančným možnostiam. Je pravdepodobné, že sa o ne bude dieťa lepšie starať. Deti vnímajú krásu dreva, skla, striebra, mosadze a podobných neutrálnych materiálov. Vstrebávajú a pamätajú si každý detail domáceho prostredia, ktoré ich v detstve obklopuje,“ vysvetľuje Tim Seldin v spomínanej knihe.
ANKETA:
