RS vírus ohrozuje najmä najmenšie deti.
Foto: Shutterstock.comUvoľnenie protiepidemických opatrení prinieslo jeden neželaný efekt. Zásadné obmedzenie kontaktov prispelo k tomu, že mikroorganizmy sa nešírili, v plnej sile sa však prejavili, keď spoločnosť začala žiť ako predtým. Mikróbom, ktorému „pauza” prospela, aby počas nej zosilnel, je takzvaný RS vírus. Môže udrieť najmä na najmenšie či oslabené deti a krehkých starších ľudí.
Komplikáciou ochorenia sú ťažké zápaly dolných dýchacích ciest, ktoré si vyžadujú hospitalizáciu na jednotkách intenzívnej starostlivosti. V tých najťažších prípadoch býva nutná podpora dýchania, umelú pľúcnu ventiláciu nevynímajúc, čo je zvlášť v prípade detí potenciálne rizikové.
Ľahšie prípady si v nemocnici vystačia s podaním kyslíka, liekov na roztiahnutie priedušiek a niekedy sa predpisujú aj antibiotiká. Lekári k antibiotickej liečbe pristupujú vtedy, keď na základnú vírusovú infekciu nasadne takzvaná bakteriálna superinfekcia, ktorá môže zdravotný stav pacienta ďalej komplikovať.
„Komplikovaný priebeh môže byť najmä u imunokompromitovaných osôb (ľudia so závažnou poruchou imunity), u novorodencov, dojčiat a starších ľudí. Ťažký priebeh infekcií vyžadujúcich hospitalizáciu môže prebiehať predovšetkým u predčasne narodených detí a u detí s vrodenými chybami srdca či s chorobami pľúc, u ktorých nie je imunitný systém úplne vyvinutý,” varoval Úrad verejného zdravotníctva.
Respiračný syncyciálny vírus (RSV) patrí medzi významné respiračné patogény najmä u detí. Ide o sezónny vírus, ktorý sa v Európe opakovane vyskytuje počas celého roka s maximom najmä v jesenných, zimných a jarných mesiacoch od októbra do apríla. Prejavuje sa klinickými príznakmi pripomínajúcimi nádchu, prechladnutie alebo chrípku. Postihuje všetky vekové skupiny, u dospelých zväčša prebieha bezpríznakovo či ľahko.
Nakaziť sa respiračným syncyciálnym vírusom (RSV) nie je nič ťažkého. Stretne sa s ním drvivá väčšina malých detí. „Prenos RSV sa uskutočňuje kvapôčkovou cestou, pri kašľaní a kýchaní ako aj rozprávaní. Ďalej dôležitá cesta prenosu je dotykom povrchov, na ktorých sa vírus nachádza (vzájomne zdieľané predmety - perá, nákupné košíky, kľučky dverí, tlačidlá vo výťahu, platobné terminály a podobne) s následným dotykom tváre pred umytím rúk,” vysvetľujú hygienici.
Kontaktom sa patogén prenesie z povrchu na ruky a následne ho možno nevedomky zaniesť sebe alebo dieťaťu na sliznice (ústa, nos či oči), cez ktoré vírus prenikne do tela.
Po uplynutí inkubačného času, ktorý trvá zvyčajne štyri až šesť dní, sa ochorenie môže klinicky prejaviť nádchou, výtokom z nosa, zápalom nosohltanu, zvýšenou teplotou, bolesťou hlavy, podráždenosťou. Po dvoch až troch dňoch sa objaví kašeľ.
A hoci väčšina detí nemá výraznejšie problémy ako nádcha a kašeľ, v závažných prípadoch sa môže objaviť bronchiolitída (zápalové ochorenie stien dolných úsekov dýchacích ciest, najmä takzvaných terminálnych bronchiolov) a pneumónia (zápal pľúc). Približne jedno až dve percentá detí mladších ako šesť mesiacov musia previezť do nemocnice.
Úrad verejného zdravotníctva radí, ako zabrániť infekcii a šíreniu RSV počas chrípkovej sezóny:
▪️ umývajte alebo si dezinfikujte ruky mydlom a vodou,
▪️ nedotýkajte sa tváre neumytými rukami,
▪️ dodržiavajte respiračnú etiketu (kašeľ a kýchanie do jednorazovej vreckovky, bezodkladné vyhadzovanie použitých vreckoviek do uzatvárateľnej nádoby na odpad)
▪️ využite možnosť prekrytia horných dýchacích ciest v spoločnosti osôb s klinickými príznakmi ochorenia a na miestach, kde sa potenciálne môžu vyskytovať choré osoby,
▪️ vyhýbajte sa úzkemu kontaktu s chorými ľuďmi,
▪️ obmedzte čas, ktorý trávite na miestach s vysokou koncentráciou ľudí,
▪️ často a intenzívne počas dňa vetrajte a pravidelne dôkladne dezinfikujte povrchy a predmety, ktoré sú zdieľané s inými osobami.