Chorých detí pribúda, k pediatrovi sa niekde tak ľahko nedostať.
Foto: Shutterstock.comDetských lekárov je v súčasnosti veľmi málo, odhaduje sa, že chýba až tretina. Sú navyše v staršom veku a hrozí, že ich ani nebude mať kto nahradiť. Malých pacientov sa naopak po skončení opatrení proti covidu objavilo extrémne veľa, pretože mikroorganizmom už nič nebráni voľne sa šíriť populáciou. Infekcie tiež často trvajú dlhšie a sú urputnejšie, deti (ale i dospelí) sa z nich neraz dostávajú aj dlhé týždne.
Nie je tiež žiadnou výnimkou, že aj predtým úplne zdravé deti končia v nemocniciach. A aby toho nebolo málo, v lekárňach pre maličké deti chýbajú základné lieky proti horúčke. Týka sa to najmä sirupov a čapíkov s obsahom ibuprofénu, ale i paracetamolu.
Ak sa nedostanete do ambulancie detského lekára, často je jediným riešením návšteva nemocničnej pohotovosti, ktoré sú však v súčasnosti preplnené. Vo väčších mestách nie je žiadnou výnimkou čakať na ošetrenie aj štyri hodiny či dlhšie.
Táto výbušná zmes môže mať len jeden dôsledok: zhoršenú starostlivosť o deti. Že je to tak, o tom sa presvedčila Bratislavčanka Daniela Vidová, mamička jedenásťmesačnej Aničky.
Liečba len cez telefón
„Ana je tretí týždeň chorá. Jej doktorka ale ordinuje len cez telefón, spýta sa na teplotu, ktorú ona nemá, farbu sopľov a pošle do lekárne po niečo, čo je bežne dostupné bez receptu - ak to nemá výpadok ako aktuálne 80 percent detských liekov. Lebo vraj s chorým dieťaťom sa hneď k lekárovi nejde. Podotýkam, že reč je o jedenásťmesačnom dieťati, nie o 17-ročnom ogrgeňovi, ktorý sa chce uliať z fyziky. To mi je novota, ktorú nás naučil covid...” nepáči sa mamičke.Do ambulancie pediatričky sa Daniela s malou dcérkou dostala až po troch týždňoch neustáleho odsávania nosa a „hrkotania” na prieduškách. „Konečne nám pani doktorka udelila audienciu. Ak by tam bol robot vyhodnocujúci odpovede rodiča, pracoval by efektívnejšie aj lacnejšie ako pani doktorka a nikto ma nepresvedčí o opaku. Po Solmucol a Tussin bez toho, aby decko počula, ma vie poslať aj cvičená opica,” neskrýva svoje rozhorčenie. Argument o veľkom nápore na ambulancie pediatrov neberie: „Pani doktorka má na pomery ostatných veľmi zosekané ordinačné hodiny a dovolať sa počas nich je skoro nemožné. Mimo nich sú telefóny hluché.”
Malá Anička má nakoniec zápal priedušiek. Lekárka sa zhrozila, keď to zistila. „Ale matka bola ešte ráno za hysterku...” hnevá Danielu. Dievčatko začalo brať antibiotiká, dobrou správou je, že zaberajú, ale ešte stále ju veľmi trápi kašeľ. „Podotýkam, že chorá je prvýkrát, doteraz nebola,” upozorňuje mamička.
Rodič, ktorý sa s ordinovaním na diaľku odmieta zmieriť, je dnes v pasci, pretože vymeniť pediatra za iného je rovnako ťažké, ako dostať sa do ambulancie na vyšetrenie. Väčšina pediatrov berie len novorodencov, zmeniť lekára u staršieho dieťaťa ja často prakticky nemožné. Doktori majú stop stav, nechcú si do napnutej databázy priberať ešte ďalšie deti. O zmenu pediatričky sa po negatívnych skúsenostiach snaží aj Daniela, no zatiaľ neúspešne. „Pediater mimo rajón sa hľadá ťažko,” priznáva.
Situácia je kritická, vravia pediatri
Pediatri minulý týždeň vydali vyhlásenie, že situácia v ambulanciách je v tomto čase skutočne kritická. Dokonca odporučili, aby sa vyšetrenia rodičia domáhali až po siedmich či desiatich dňoch choroby, ak domáca liečba nezaberá.„Rodičia, pri príznakoch ochorenia poskytnite svojim deťom pokoj a kľudový režim v domácom prostredí, zmierňujte príznaky prechladnutia, chrípky alebo iných akútnych ochorení dýchacích ciest alebo tráviaceho traktu. Priebeh ochorení je zdĺhavejší a pri chrípkach aj búrlivejší, ako sme boli zvyknutí v posledných rokoch. Pediatra kontaktujte, keď máte vážne obavy o svoje dieťa pre zhoršujúci sa zdravotný stav, pri miernejších príznakoch, ak sa nezlepšujú po siedmich až desiatich dňoch,” vyjadrili sa pediatri.
„Je dôležité zvažovať, kedy vyhľadať pediatra, aby bola zabezpečená dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre všetky deti, ktoré to nevyhnutne potrebujú,” apelovala v mene Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti Slovenskej lekárskej spoločnosti jej prezidentka Elena Prokopová.
Ako odborná spoločnosť detských lekárov ďalej upozornila, väčšina primárnych pediatrov má v starostlivosti o stovky pacientov viac, ako je optimálny počet detí, často aj dvojnásobok: „Popri každodennej práci v detských ambulanciách výrazne poddimenzované počty pediatrov musia zabezpečovať aj ambulantnú pohotovostnú službu sedem dní v týždni. Polovica primárnych pediatrov na Slovensku je starších ako 65 rokov.”
Pediatri za súčasnú situáciu necítia zodpovednosť. „Situácia v detských ambulanciách je kritická už niekoľko rokov a stále sa zhoršuje. Pediatri nevedia ovplyvniť, koľko detí im bude pridelených do starostlivosti. Napriek tomu sa zostávajúci detskí lekári v ambulanciách snažia poskytnúť najlepšiu starostlivosť, aká je v ich možnostiach. Pediatri poskytujú starostlivosť väčšinou výrazne nad rámec svojich povinností. Snažia sa pomôcť každému dieťaťu, ktorého zdravotný stav to vyžaduje. Denne ošetria aj 60 až 80 detí, mnohým rodičom poradia telefonicky, e-mailom a podobne,” dodávajú pediatri.
Súčasnú situáciu ale nezavinili ani rodičia, ktorí len žiadajú pre svoje deti vyšetrenie a nemusia sa ho dočkať. Väčšinou nie sú odborníkmi v oblasti pediatrie a nedokážu sami posúdiť, do akej miery je zdravotný problém ich dieťaťa závažný. „Je to taký paradox. Som darca krvi, do materskej banky mlieka som dala 60 litrov, ale keď potrebujem bežnú pomoc pre dieťa, tak to nejde. Smutno je mi z tohto systému,” uzatvára Daniela Vidová.
