Mladí športovci sú vo väčšom ohrození.
Foto: shutterstockMinulotýždňová náhla smrť herca Daniela Heribana (†43) upriamila pozornosť na závažné srdcové kolapsy, ktoré sa, žiaľ, nevyhýbajú ani deťom a mladým ľuďom, najmä vrcholovým športovcom. Pred dvomi rokmi otriasla Slovenskom samovražda hokejového manažéra Dušana Pašeka mladšieho, ktorý sa obesil, pretože cítil vinu za smrť dvadsaťštyriročného útočníka hokejového klubu Bratislava Capitals Borisa Sádeckého. Ten skolaboval počas zápasu, sanitka ho síce odviezla rýchlo do nemocnice, avšak o pár dní nato zomrel. Športovec sa necítil dobre a zašiel za manažérom klubu, či nemá podstúpiť podrobnejšie vyšetrenia srdca. Dušan Pašek mu mal odvetiť, aby pomoc nevyhľadal a hral ďalej.
Pred tromi rokmi zomrel priamo počas futbalového zápasu len štrnásťročný talent Denis Urbánek. Asi pätnásť minút pred koncom zápasu, v ktorom dokonca vstrelil gól, sa zrazu zrútil na zem. A hoci mu okamžite prišli na pomoc mama, ktorá pracovala na oddelení aro, a aj uznávaný chirurg, po prevoze do nemocnice zomrel. Pred jedenástimi rokmi na Slovensku dokonca v priebehu jedného týždňa náhle skonali dvaja mladí športovci. Deväťročný futbalista zomrel počas tréningu, o štyri roky starší milovník toho istého športu vo svojom voľne.
Útok bez varovania
„Je pravdou, že výskyt náhlej kardiálnej smrti rastie najmä u tínedžerov a mladých dospelých, dôvodom je zanedbávanie preventívnych prehliadok u športovcov. Aj zdravý športovec by mal absolvovať každoročne kardiologické vyšetrenie,“ uvádza lekárka pediatrickej kardiologickej ambulancie Nemocnice Agel Levice Silvia Miková. „Najčastejšou príčinou náhlej kardiálnej smrti je kardiomyopatia alebo nediagnostikované poruchy rytmu,“ vysvetľuje.Blížiaci sa srdcový kolaps sa, žiaľ, často nehlási žiadnymi príznakmi, ktoré by mohli upozorniť na hroziace nebezpečenstvo. Postihnutý človek a jeho okolie tak nedostanú šancu predísť možnému fatálnemu koncu včasným vyšetrením a účinnou liečbou. „Srdcový kolaps zväčša príde nepredvídateľne, najmä po námahe,“ upozorňuje odborná lekárka. Ako však dopĺňa, u niektorých pacientov sa ako varovanie môžu vyskytnúť nepravidelnosti v rytme srdca, jeho búšenie, prípadne znížená fyzická výkonnosť. Varovné tiež môže byť, ak tínedžer či mladý človek často omdlieva. Netreba to zvádzať na hormóny, stres pred skúškou či psychické problémy dospievania, ale radšej okamžite vyhľadať lekára.
Kardiomyopatia zjednodušene znamená, že srdcový sval je oslabený a nevykonáva dobre svoju funkciu, nezvláda čerpať krv. Ochorenie pritom nemusí mať varovné príznaky a často sa naň príde úplnou náhodou. Napríklad človeka, ktorý sa sťažuje na zhoršené dýchanie, pošlú na röntgen a ten odhalí zväčšené srdca, čo je jeden z prejavov kardiomyopatie.
Vysoký krvný tlak ohrozuje i deti
Príčinou kardiomyopatie môže byť okrem iného aj zvýšený krvný tlak, ktorý sa dnes už netýka len dospelých ľudí, ale postihuje i mladšie vekové kategórie. Odborné odhady hovoria, že ohrozuje tri až päť percent detí vo veku od šiestich do 18 rokov, to znamená približne každé dvadsiate dieťa.„Hypertenzia u detí môže byť dedičná. Nadmerná telesná hmotnosť, fyzická nečinnosť, nezdravá strava a iné nezdravé životné návyky prispievajú k zvýšeniu rizika. Takisto niektoré zdravotné problémy ako napríklad obštrukčná spánková apnoe (zástava dychu), nádory, obličkové ochorenia alebo endokrinné poruchy môžu spôsobiť vysoký krvný tlak u detí,“ vymenúva Silvia Miková.
„Liečba hypertenzie u detí zahŕňa kombináciu zmeny životného štýlu a prípadné naordinovanie liekov. Odporúča sa zdravá strava s nízkym obsahom soli a tukov, pravidelná fyzická aktivita a kontrola telesnej hmotnosti. Dôležité je, aby sa hypertenzia u detí diagnostikovala a liečila, pretože nekontrolovaný vysoký krvný tlak môže spôsobiť vážne zdravotné problémy ako napríklad ochorenia srdca, obličiek a mozgu,“ doplnila odborníčka.
Nebezpečné srdcové arytmie
Niektoré druhy myokardiopatií sú spojené so vznikom život ohrozujúcich nepravidelností v rytme srdca. Ich vôbec prvým prejavom môže byť, žiaľ, náhla srdcová smrť. Medzi najzávažnejšie patrí takzvaná fibrilácia komôr. U detí a mladistvých je síce veľmi zriedkavá, avšak zvlášť nebezpečná môže byť pre mladých vrcholových športovcov. Najčastejšie sa objaví počas náročného fyzického výkonu, typicky športového zápasu.Srdce počas záchvatu bije veľmi rýchlo a nepravidelne, svalovina srdcových komôr sa nestíha sťahovať a nepumpuje do tela žiadnu krv, čo veľmi rýchlo začína ohrozovať životne dôležité orgány. K strate vedomia prichádza už do desiatich sekúnd a bez okamžitej resuscitácie a defibrilácie sa do troch až piatich minút nezvratne poškodzuje mozog.
Náhla srdcová príhoda nemusí byť vždy rozsudkom smrti, hoci riziko je veľmi veľké. „Šanca na prežitie je individuálna pre každého pacienta a závisí od rýchlosti zásahu zdravotníckeho tímu. Bohužiaľ, často táto príhoda končí náhlou kardiálnou smrťou,“ priznáva lekárka realitu.
