Dojčenie nie je ani najlepšie, ani špeciálne. Je jednoducho normálne, zdôrazňuje Diane Wiessinger.
Foto: Birthful.com„Umelé kŕmenie nie je ani rovnaké, ani nadradené, je nedostatočné, neúplné a horšie. To sú ťažké slová, ale majú patričné miesto v našom slovníku,“ konštatuje Diane Wiessinger.
„Keď sú naše formulácie a formulácie odvetvia náhradnej výživy vzájomne zameniteľné, jeden z nás to robí zrejme nesprávne… a pravdepodobne to nie sú nadnárodné spoločnosti,“ dodáva.
Vyjadrenia, ktoré podľa Diane podkopávajú dobré úmysly zakaždým, keď ich používame, sú napríklad aj tie, že dojčenie je „najlepšie možné, ideálne, optimálne, perfektné“. „Ste najlepší rodič? Je váš život ideálny? Poskytujete vyvážené jedlo? Samozrejme, že nie. To sú obdivuhodné ciele, nie minimálne normy.“
Dojčenie je podľa Diane pritom práve takou minimálnou normou a všetko ostatné je horšie. „Keď my (a výrobcovia umelého mlieka) hovoríme, že dojčenie je najlepším možným spôsobom kŕmenia detí, pretože poskytuje ideálne jedlo, dokonale vyvážené pre optimálnu výživu dojčiat, tak logickou odpoveďou je: No a? Naše vlastné skúsenosti nám hovoria, že optimálnosť nie je nevyhnutnosť. Normálnosť úplne postačí a pri použití tohto jazyka je umelá výživa absolútne normálna a preto aj bezpečná a primeraná,“ vysvetľuje Diane. „Normálne a bezpečné“ je však v skutočnosti dojčenie a podľa toho by sme sa aj mali vyjadrovať.
„Fajčenie škodí“ alebo „Je lepšie nefajčiť“?
Keď teda napríklad hovoríme o „výhodách“ dojčenia ako nižšia miera rakoviny, znížené riziko alergií, silnejší imunitný systém, opäť posilňujeme umelú výživu ako prijateľnú normu, vraví Diane.Udáva príklad s fajčením: Fajčiari majú vyššiu chorobnosť, ale tu sa otvorene hovorí, že fajčenie škodí, a nie že „je lepšie nefajčiť“. A presne rovnako by sa podľa nej malo hovoriť aj o dojčení. „Pretože biologickou normou je dojčenie, dojčené deti nie sú „zdravšie“, ale umelo kŕmené deti sú choré častejšie a vážnejšie. Dojčatá nevoňajú „krajšie“, to umelá výživa má za následok abnormálny a nepríjemný zápach, ktorý odráža problémy v črevách dieťaťa. Nemôžeme očakávať, že vytvoríme kultúru dojčenia, ak nebudeme trvať na zdravotnom modeli dojčenia v našom jazyku a v literatúre,“ vysvetľuje poradkyňa.
Vyzýva preto, aby sme si všímali, aké formulácie zaznievajú v médiách a našom okolí. „Keď zlyháme v popise rizík spojených s umelou výživou, matky prídu o rozhodujúce informácie,“ zdôrazňuje Diane Wiessinger. Matka, ktorá má problémy s dojčením, by podľa nej nemala hľadať pomoc len na dosiahnutie „špeciálneho bonusu“ (dojčenia), ale preto, lebo vie, ako veľa ona i jej dieťa môže stratiť.
Opäť príklad s fajčením: „Keď sa pýtam skupín zdravotníckych pracovníkov, ak sú oboznámení so štúdiou prenatálneho fajčenia a IQ, vždy mi niekto povie, že deti fajčiacich matiek mali „nižšie IQ“. Keď sa pýtam na štúdiu predčasne narodených detí kŕmených materským alebo umelým mliekom, niekto vždy vie, že deti kŕmené materským mliekom boli „múdrejšie“. Nikdy som nevidela štúdiu, ktorú by médiá alebo samotní autori prezentovali iným spôsobom. Dokonca aj zdravotnícki odborníci sú šokovaní, keď prefrázujem výsledky pomocou dojčenia ako štandardu: umelo kŕmené deti, rovnako ako deti fajčiarov, mali nižšie IQ,“ približuje.
Nič špeciálne, skrátka normálne
Problémom je podľa nej aj vyčleňovanie dojčenia ako niečoho špeciálneho – vytvára špeciálny vzťah, špeciálny kútik na dojčenie... „V našej rodine špeciálne jedlá trvajú dlhšie. Špeciálne príležitosti znamenajú prácu navyše. Špeciálne je pekné, ale náročné. Nie je to každodenný život a nie je to niečo, čo by sme chceli robiť veľmi často. Pre väčšinu žien sa musí dojčenie stať súčasťou bežného rušného života a – samozrejme – takým aj je. „Špeciálne“ je rada na odstavenie, nie rada na dojčenie,“ zdôrazňuje Diane Wiessinger.
Dojčenie je normálne, tak prečo toľko debát?
Foto: shutterstock.comNáhradnú umelú výživu a priori neodmieta, aj keď je v hierarchii – dojčenie, mlieko od darkýň až na poslednom mieste . „Človek, ktorý potrebuje náhradnú krv, nepoužije náhradu, lebo existujú banky s ľudskou krvou. Nemusí mať špeciálnu chorobu, aby ju dostal. Stačí nedostatok vlastnej krvi... Zaujímalo by ma, čo sa stane, keď bude vytvorená relatívne lacná komerčná krv, ktorá však bude niesť podstatne vyššie zdravotné riziko ako darcovská. Kto bude považovaný za nedôležitého na to, aby ju dostal? Keď naša klientka používa umelé mlieko, pripomeňme jej a jej poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, aby si žiadala náhradné materské mlieko. Mliečne banky sa tak skôr stanú súčasťou našej kultúry, ak sa stanú súčasťou nášho jazyka,“ myslí si Diane.
Pocit viny podsúvajú matkám firmy
Veľa žien, ktoré nedojčia, sa pre to cítia vinné. Diane im odkazuje, že nemusia. Prirovnáva to k príkladu, ak človek absolvuje školenie aerodynamiky, vidí pilotov riadiť lietadlo a zrazu má prevziať riadenie lietadla, pretože pilot dostal infarkt.„Väčšina z nás videla dobre informované matky, ktoré neúspešne bojovali s dojčením a nakoniec kŕmili fľašou s pocitom prijatia a s vedomím, že urobili všetko, čo bolo v ich silách. Taktiež sme videli menej informované matky, ktoré neskôr zúrivo bojovali proti systému, lebo im nedal včas potrebné zdroje. Pomôžte matke, ktorá sa cíti vinná, analyzovať jej pocity a odhalíte veľmi rozdielne emócie. Niekto im už dávno podsunul slovo „vina“. Je to nesprávne slovo,“ konštatuje Diane s ním, že ženy sú skôr v skutočnosti nahnevané, zradené, podvedené.
„Dajme rodovo podmienenú vinu nabok, necítime sa predsa vinné za to, že sme boli zbavené potešenia. Matka, ktorá nedojčí, zhoršuje svoje zdravie, zvyšuje ťažkosti, výdaje na bábätko a prichádza o jeden z najkrajších vzťahov života. Ona stratila niečo základné zo svojej životnej spokojnosti. Aký obraz uspokojenia s dojčením vyjadrujeme, keď používame slovo „vina“?
Poďme si to preformulovať pomocou slov samotných žien: Nechceme, aby sa matky, ktoré kŕmia fľašou cítili nahnevané. Nechceme, aby sa cítili zradené. Nechceme, aby sa cítili podvedené. Odhaľte navrstvené asociácie „nechceme, aby sa cítili vinné “ a nájdete systém, ktorý sa snaží zahladiť svoje stopy. Nesnaží sa chrániť matku. Snaží sa chrániť seba. Poďme podporovať matky, keď dojčenie nefunguje a pomôcť im preskočiť toto nepresné a neefektívne slovo,“ nabáda Diane Wiessinger.
Každý má na výber?
Diane zdôrazňuje, že dojčenie je jednoznačne zdravotná záležitosť, nie jedna z dvoch rovnocenných možností.Opisuje prístup jedného pôrodníckeho centra, kde uvádzajú medzi piatimi výhodami dojčenia stolicu bez zápachu a návrat maternice do normálnej veľkosti, ako keby sa maternica matky, ktorá kŕmi fľašou, sa nikdy nevrátila do normálu. V štyroch nevýhodách dojčenia je napríklad unikajúce mlieko z pŕs a nemožnosť zistiť, aké množstvo dieťa vypije. Naopak, výhodou kŕmenia fľašou má byť, že niektoré matky to považujú za „menej obmedzujúce a trápne“.
Pôrodnícke zariadenie uviedlo, že sa stretlo „s prekvapivo dobrým prijatím u zdravotníckeho personálu a nezaznamenali výraznejšie zmeny v miere dojčenia alebo kŕmenia z fľaše“. To podľa Diane Wiessinger neprekvapuje. „Tieto informácie sú v podstate zhodné s „vyváženými“ zoznamami, ktoré predajcovia umelých mlieka predkladajú už roky. Je to pravdepodobne ešte lepší marketing, pretože teraz nesie veľmi jasnú podporu nemocnice. „Úplne informovaná“ matka teraz cíti istotu, že robí celoživotné zdravotné rozhodnutie na základe relatívneho zápachu plienok a množstva odhalenej pokožky, ktorá sa ukáže počas kŕmenia,“ konštatuje poradkyňa.
Je pokrytecké a nezodpovedné zaujať jasné stanovisko k fajčeniu a „nechať rodičov rozhodnúť sa“ o nedojčení bez toho, aby im lekár poskytol všetky relevantné informácie.
Výber je na rodičoch, súhlasí aj Diane Wiessinger. Rodičia by však podľa nej mali dostávať relevantné informácie. Spomína pediatra, ktorý akceptuje, nech sa žena rozhodne akokoľvek, pretože podpora nových rodičov podľa neho znamená podporovať ich v akomkoľvek ich rozhodnutí a nepovie matke, že nedojčením robí hroznú chybu, a že poškodzuje seba a svoje dieťa.
Diane však pripomína rozdiel, že ak by žena počas vyšetrenia oznámila lekárovi, že pred niekoľkými dňami začala fajčiť, upozornil by ju na nebezpečenstvo. „Je pokrytecké a nezodpovedné zaujať jasné stanovisko k fajčeniu a „nechať rodičov rozhodnúť sa“ o nedojčení bez toho, aby im poskytol všetky relevantné informácie,“ konštatuje Diane.
Pozrime sa okolo
„Väčšina cicavcov nikdy nevidí svoje vlastné mlieko a pochybujem, že nejaká iná cicavčia matka kŕmi svoje mláďatá v dojčiacich intervaloch založených na predpokladanom hlade dieťaťa. Dojčenie uspokojuje jej mladé a zároveň sa pri tom cíti dobre. Sme jediný cicavec, ktorý vedome používa dojčenie na presun kalórií, a ako jediný ktorý má s týmto presunom chronický problém.Dlhodobé dojčenie nemyslí na „kŕmenie, prsník, počet minút, interval, na prenos správnych živín v správnom množstve či na nutritívne sacie potreby“, o čom všetkom sa píše v brožúrkach o umelom mlieku, ale zameriava sa na vzťah. Povedzme matkám, že dúfame, že nebudú svoje deti „kŕmiť prsníkom,“ ale že skutočnú radosť a uspokojenie zažijú, keď sa dojčenie stane prostriedkom vychutnávania si materstva.
Každý z nás v tejto profesii chce, aby dojčenie bolo našim biologickým referenčným bodom. Chceme, aby sa stalo kultúrnou normou, aby bolo materské mlieko dostupné všetkým deťom bez ohľadu na iné okolnosti. Prvý potrebný krok k dosiahnutiu týchto cieľov je v bezprostrednom dosahu každého z nás. Všetko, čo musíme urobiť, je strážiť svoju reč,“ uzatvára Diane.
Celú preloženú esej Diane Wiessinger Strážte si svoju reč si môžete prečítať TU.
