Prešovčan Manuel Laci sa venuje karate sedem rokov, teraz si zmeria sily s tými najlepšími na svete.
Foto: Karate klub Junior PrešovManuel Laci je Róm, od útleho veku vyrastá v prešovskom detskom domove (po novom sa to volá centrum pre deti a rodiny) a sedem rokov trénuje v Karate klube Junior Prešov. Je súčasťou projektu Juniorko, v rámci ktorého majú deti z detských domovov zadarmo tréningy, sústredenia aj preteky, pod podmienkou pravidelnej dochádzky. Poctivá dennodenná mravenčia práca teraz priniesla výsledky – Manuel patrí medzi slovenskú špičku a svojimi výkonmi na jednotlivých súťažiach sa teraz nominoval na svetový šampionát.
„Dosiahol neskutočnú vec, budú tam naozaj tí najlepší kadeti sveta, obrovská konkurencia, a my tréneri ďakujeme všetkým, ktorí nám pomáhajú,“ vraví tréner z prešovského karate klubu Ľubomír Čiernik. Vzápätí však zdôrazňuje, že toto nie je vrchol, len začiatok cesty, pracovať treba ďalej, Manuel má na to, aby v Turecku urobil pekný výsledok, a prípadne i neskôr, vo vyššom veku. „Všetko to závisí od jeho vnútorného nastavenia, podmienky má aj v spolupráci so zväzom vytvorené,“ dodáva.
Do projektu Juniorko si ho pred siedmimi rokmi vybrali tréneri nie náhodou, u energického chlapca rozpoznali talent. „Už pri výbere sme vedeli, že môže byť dobrý, ak ho to bude baviť a bude chcieť trénovať,“ hovorí Ľubomír Čiernik. V prípade Manuela tvorí talent asi 70 percent jeho úspechu, zvyšok je tvrdá práca.
Od špendlíkov po majstrovstvá
Nešlo to hneď všetko ľahko, museli riešiť naozaj špecifické situácie, napríklad už pri druhom či treťom tréningu to, že Manuel v šatni pichal ostatné deti špendlíkmi.„Zavolala nám to psychologička. Asi si všetci mysleli, že to budeme nejako radikálne riešiť, no my sme sa k tomu postavili inak: Kde je problém? Pichal deti? No ale veď to je predsa normálna reakcia. Keď došiel prvýkrát v živote na tréning a videl, ako malé deti obliekajú ich rodičia, každý tam má niekoho, a on tam bol zrazu úplne sám... To citové rozpätie muselo byť preňho brutálne. Máme na tréningu aj 50 detí, bola to jeho prvá skúsenosť... Samozrejme, že sme ho vyriešili tak, aby sa to neopakovalo,“ opisoval incident Ľubomír Čiernik.
Malí karatisti z detského domova pred štyrmi rokmi. Manuel celkom vpravo.
Foto: Karate klub Junior PrešovDnes jej z tohto Manuela nádejný slovenský reprezentant a karate trénujú aj jeho dve sestry, ktoré tiež žijú v centre. Úrady ich všetkých odobrali rodičom z osady ešte v útlom veku a karate je pre ne šanca ako neskončiť v dospelosti na ulici. Tam, mimochodom končí veľa detí z centier, dievčatá neraz ako prostitútky.
„Keď príde deň D, a oni budú musieť ako plnoletí opustiť centrum, chceme, aby boli čo najlepšie pripravení. Ak by chceli, mohli by sa venovať aj zápaseniu, prípadne s nimi hovoríme o tom, aby svoje fyzické prednosti využili napríklad v polícii, SBS alebo iných silových zložkách. Alebo šli študovať na vysokú školu,“ načrtáva možnosti Ľubomír Čiernik. O tom všetkom, vrátane rizík, s deťmi hovoria už teraz, napokon, načo prikrášľovať realitu.
Momentálne sa ale všetci tešia z Manuelovej nominácie na majstrovstvá sveta a držia koncom októbra v Turecku palce!
