Koľko stojí detský šport? Skutočné náklady rodičov futbalistu, lyžiarky, šachistu, gymnastky a ďalších

Patricia Poprocká, 22. februára 2020 o 03:59

Hýbať sa môže každý, stačí chcieť, venovať sa vybranému športu systematicky s ambíciami uspieť na medzinárodnej scéne však už také jednoduché nie je. Na väčšinu z nich treba peniaze, a to nemalé. Podľa výsledkov nedávneho Testovania pohybových zručností žiakov sa dnes športu venujú najmä deti solventnejších rodičov. Aké sú náklady na jednotlivé športy? Mapovali sme ich u rodičov, ktorých deti pravidelne trénujú, súťažia a šport neberú len ako krúžok na výplň voľného času.

Zjazdové lyžovanie patrí medzi najnákladnejšie športy. Veronika Velez Zuzulová s otcom pre rozvoj nových talentov zriadili akadémiu, v ktorej sa deťom snažia pomáhať, ako sa len dá, i tak sa však náklady rodičov rátajú v tisíckach eur. Na snímke Veronika so Sophiou Polak počas sústredenia v Rakúsku.

Foto: Lyžiarska akadémia Veroniky Velez Zuzulovej

Futbal: Klub sa stará

Najmasovejší šport, a vzhľadom na mesačné náklady je aj jasné, prečo. Pri silnej podpore klubov, ktoré sa starajú o väčšinu výdavkov je futbal prístupný väčšine rodín bez ohľadu na solventnosť. Záleží od vôle a šikovnosti, kam sa kto dostane.

Matej Riznič, stredopoliar U16 Slovana Bratislava.

Foto: ŠK Slovan Bratislava

Mateja Rizniča z Rovinky, ktorý dnes trénuje v Slovane Bratislava si napríklad všimol na zápase Rovinky ako 10-ročného tréner Slovana. „Matej tam dal gól, trénerovi sa páčil jeho prejav, tak ho pozvali na skúšku. Po týždni už tam mohol zostať,“ spomína na začiatky otec Ivan.

Náklady na synov šport nie sú ani dnes, keď má takmer 16, extrémne vysoké. Členské v klube, kopačky, ktoré profesionálny futbalista potrebuje minimálne dvoje a sústredenia dvakrát ročne. „Členské sa pohybuje od 20 do 30 eur mesačne, kopačky stoja od 100 do 300 eur. Ubytovanie za sústredenie vychádza na 150 eur, za sezónu sú dve, čiže za 300 eur,“ vyratúva Ivan Riznič.

Všetko ostatné majú futbalisti hradené, klubom, prípadne zväzom, ak ide o reprezentáciu. Trénujú každý deň poldruha hodiny a k tomu majú počas sezóny zápas. Prestávky – zimnú a letnú – využívajú tiež na tréning. „Voľno je akurát dva týždne v zime a dva v lete,“ spresňuje Ivan Riznič.

Lyžovanie: Radšej nepočítať

Oproti futbalu je to opačný extrém. Náklady na sezónu sa rátajú v tisícoch. Platí sa za výstroj, cestovanie za snehom, samotné lyžovanie – lístky na vleky, vyčlenené trate, a ešte aj štartovné na preteky, kde samozrejme, treba tiež niekde bývať a stravovať sa.

Na tohtoročných pretekoch Ski Interkriterium vo Vrátnej.

Foto: archív Petra Polaka

Sophia Polak lyžuje už desiaty rok a jej rodičia Peter a Zuzana celkové náklady za tie roky radšej ani nerátajú. „Na sezónu dnes ako staršia žiačka potrebuje sedem párov lyží, po klubovej zľave vyjdú jedny v priemere na 400 eur, palice stoja 50, dve prilby po 100, kombinéza 150, rovnako i lyžiarky, dva páry rukavíc po 50 eur, chrániče 50 eur,“ vyratúvajú základ. K tomu ešte vetrovka, termo oblečenie a podobne, to sú už temer detaily.

Ďalšou veľkou položkou sú tréningy. Časy, kedy lyžiari trénovali len v zime, sú dávno preč, za snehom sa dnes jazdí na ľadovce alebo na sever. (Tí solventnejší aj na Nový Zéland či juh Argentíny). Sophia, ktorá sa pripravuje v klube LK Levoča a v Lyžiarskej akadémii Veroniky Velez Zuzulovej, jazdieva v Alpách aj v Škandinávii „Výjazd na ľadovci Stubai vychádzal o niečo lacnejšie než teraz Nórsko, na severe sú však podmienky lepšie. Sezónny lístok v Rakúsku vyšiel na 450 eur, cena za ubytovanie a stravu počas 50 dní, ktoré tam približne trávili (rozdelených na jednotlivé výjazdy), bola okolo 1150 eur, tréneri sa snažili o čo najlepšie ceny. K tomu ešte doprava – 80 eur na jeden výjazd,“ približuje Peter Polák. Teraz v Nórsku je to o niečo drahšie, najmä kvôli doprave.

Štartovné na pretekoch sa pohybuje okolo 9 eur, doma absolvujú 10 súťaží. Okrem toho treba platiť aj ubytovanie, stravu a lístky na pretekoch. Náklady sú rôzne, býva sa za 8-20 eur, strava vyjde drahšie, pretože na pretekoch si väčšinou nevaria, na 13-15 eur denne.

„Čím je Sophia staršia, tým sú náklady vyššie. Potrebuje viac lyží na jednotlivé disciplíny, viac dní na snehu, a to v rôznych, kvalitnejších strediskách,“ hovorí Peter Polák. Lyžovanie ich dcéry nie je lacné, pre Polákovcov je však dôležité, že to Sophia chce robiť, že sa zlepšuje, a že robí všetko preto, aby sa raz dostala do Svetového pohára. „S financiami bolo už všelijako, no vždy sa riešenie našlo. Veľmi nám pomáha, že máme okolo seba ľudí, ktorí veria v Sophiin talent a vytvárajú jej podmienky. Veríme, že spoločne to zvládneme,“ uzatvára Peter Polák.

Gymnastika: S pomocou klubu sa to dá utiahnuť

Tvorí základ všetkých športov. Zadarmo zďaleka nie je, ak je ale človek ochotný drieť v telocvični takpovediac do úmoru, s pomocou klubu či zväzu financie nemusia predstavovať hlavný problém na ceste za úspechom.

Detvianske gymnastky vo svojej telocvični.

Foto: KŠG Detva

„S povinným mesačným klubovým poplatkom, zdravou stravou ako rôznorodé ovocie, zelenina, müsli tyčinky, vločky a bežnými prostriedkami na ošetrenie ako maste, krémy, obväzy sú náklady okolo 110-120 eur,“ približuje základ Martina Murínová, matka mladej gymnastiky z KŠG Detva.

Ak sa konajú preteky, prípadne ak idú dievčatá na sústredenie, náklady sú vyššie – vychádzajú okolo 250-280 eur mesačne. Na pretekoch sa totiž platí štartovné, ubytovanie, cesta...

Samostatná položka je výstroj – dresy, mozoľníky, legíny... Dres na športovú gymnastiku stojí od 25 do 40 eur. „Točíme sa väčšinou okolo tej tridsiatky, ročne kúpime tak 4 dresy, k tomu legíny za 20-25 eur a kraťasky okolo 20 eur. Mozoľníky na bradlá vyjdú zhruba 35 eur a netreba ich často meniť,“ približuje Martina.

Trénerky v Detve rodičom vychádzajú v ústrety. „Pani trénerka sa to snaží vždy nejako napasovať tak, aby nebolo všetko naraz. Okrem toho aj klub prispieva na veľa položiek: na maséra, fyzio, na rehabilitáciu.“

Okrem tréningov a sústredení organizujú v klube pre dievčatá aj voľnejšie aktivity, chodievajú napríklad plávať, na turistiku spoznávať krásy Slovenska. „Popri športe a drine získajú omnoho viac, len si to ešte neuvedomujú,“ mieni Martina.

O budúcnosti dcéry je ešte predčasné hovoriť. „Základ je, že ju to baví a chce cvičiť. My ako rodičia ju podporujeme a budeme i naďalej. Vlaňajšia sezóna nás vyšla na necelých 2000 eur, presnejšie na 1980 eur.“

Moderná gymnastika a showdance: Dresy, náčinie a cestovanie

Oproti športovej je moderná gymnastika o niečo drahšia, keďže dievčatám treba aj vlastné náčinie a viac stoja aj dresy. „Dres stojí okolo sto eur, dcéra ich na tri zostavy s náčiním potrebuje tri. Kupujú sa často z druhej ruky, nové sú aj drahšie, napríklad za 250 eur. K tomu ešte samotné náčinie, na vyššej úrovni už treba to drahšie, schválené FIG,“ vyratúva Michaela, matka úspešnej modernej gymnastky.

Drina na tréningoch prináša takéto výsledky.

Foto: archív

Švihadlo vychádza na 25 eur, lopta na 70, rovnako stoja i kužele a obruč 20. Tá sa obliepa farebnou lepiacou páskou na to určenou, značkovou, čo je ďalších päť-10 eur. „Ešte sa cvičí i so stuhou, tú my zatiaľ nemáme. Tam stojí palička od 25 eur vyššie a stuha okolo 30 eur. Samozrejme, všetko sa môže líšiť podľa značiek, najpreferovanejšie sú Pastorelli, Chacott,“ vysvetľuje.

Za dcérine tréningy platí za trimester 180 eur, trénuje sa 18 hodín týždenne. V lete býva ešte týždenné pobytové sústredenie, to vyšlo na 250 eur a denné týždenné kempy, tie vyjdú na 110 eur jeden.

Dievčatá majú ešte tréningové súpravy s názvom klubu, aby boli na súťažiach jednotné... Tie vyšli na zhruba 40 eur.

Ďalšou položkou je štartovné na súťažiach, to býva rôzne podľa krajiny. „Chodí sa do ČR, Rakúska, Maďarska, a na majstrovstvá SR, to hradí klub a priemerne je to okolo 20 eur,“ vraví Michaela. Rodičia platia cestu ako benzín či diaľničné známky. Samozrejme tiež stravu a bývanie.

Michaelina dcéra sa okrem modernej gymnastiky venuje aj modernému tancu, showdance, oboje sa vcelku dobre dopĺňajú. Tam má tréningy trikrát týždenne a tiež súťaže. „Nechceme ju preťažovať, ale pohyb ju jednoducho baví. Najfascinujúcejšie je, ako dokáže udržať v hlave naraz v jednej sezóne 5 zostáv zo showdance a 3 zostavy z gymnastiky. Každý víkend súťaží v jednom alebo druhom...,“ vraví Michaela.

Jej dcéra je vlaňajšia majsterka Európy v showdance v kategórii do 9 rokov, tohto roku už bude súťažiť s 12-ročnými, v modernej gymnastike bola teraz v zimnej sezóne v súťaži dvojíc na Majstrovstvách SR tretia. Čo bude ďalej, Michaela príliš nerieši. Zatiaľ žijú prítomnosťou a kým tieto dva športy dcéru bavia, rodina ju v tom bude podporovať.

Karate: V Prešove sa pokročilí vojdú do 600 eur ročne

Aj tento šport naberá na popularite, na súťažiach sa zídu stovky detí a finančné náklady sa väčšine rodičov dajú utiahnuť. Mladí karatisti, ktorí to so svojím športom myslia vážne, potrebujú na sezónu okolo 600 eur, ale s tým, že časť nákladov znáša aj klub, ako je to napríklad v prípade prešovského Karate Klubu Junior.

Karatisti na letnom kempe.

Foto: Karate Klub Junior Prešov

Základné potreby si hradia sami – kimono za 20 eur, chrániče rúk za 10, chrániče zubov za 5 eur, chrániče nôh za 20 eur, chránič hrudníka za 15 eur a šerpy za 10 eur.

„Mesačný poplatok v našom Karate Klube Junior Prešov je pre pokročilých 25 eur, v prípade zliav, ktoré získavajú súrodenci či pri viacmesačných platbách vychádza najnižšia suma 18 eur,“ dopĺňa ďalšie náklady jeden z trénerov Ľubomír Čiernik.

S ďalšími vecami už pomáha klub. Napríklad pri súťažiach, ktorých je v priemere 20 až 25 ročne.

„Snažíme sa deti podporovať, preto veľakrát hradíme buď komplet súťaže, alebo aspoň dopravu – objednávame autobusy,“ dodáva. Priemerne ale stojí podľa neho jedna súťaž rodiča okolo 20 eur. „Ak sa jedná o kvalitné súťaže, hradíme komplet výdavky,“ vraví Ľubomír Čiernik.

Klub sa o svojich zverencov stará aj inak, deťom platí napríklad klubové oblečenie, pomôcky, tatami či doplnkové tréningy ako bazén alebo fitnescentrum. „Patrí to k tomu, je to naša vízia,“ vraví tréner.

Osobitnou kapitolou sú kempy, tie stoja rodičov 150 eur vrátane plnej penzie na 6 dní. „Deti tam dostávajú za danú sumu niekoľkofázové tréningy, rôzne klubové darčeky – oblečenie, kimoná atď. zdarma. K tomu máme rôzne atrakcie od kúzelnej fyziky, trampolín až po ohňostroj,“ približuje Ľubomír Čiernik.

Hokej: Najdrahšia je výstroj

Druhý najpopulárnejší šport, oproti futbalu ale drahší. Náklady závisia od toho, v akom klube sa dieťa pripravuje. Kým v súkromných stojí len mesačný poplatok vyše sto eur, v mestských porovnateľne s futbalom. Čo je nákladnejšie, je výstroj.

Detvianski kadeti v plnom zložení.

Foto: Facebook HC 07 Detva

„Mesačne platíme 25-eurový poplatok, zvlášť ešte individuálny tréning, jeden týždenne na ľade či v posilňovni. Syn má tréning štyrikrát do týždňa a cez víkend zápas. V lete mali ešte kemp, týždenné sústredenie, vyšlo okolo 120-130 eur,“ vyratúva Jana Nováková, matka 15-ročného kadeta HC 07 Detva.

Najväčšou položkou je výstroj – hokejka za 200 eur, pričom hráč musí mať aspoň dve, kvalitné korčule za zhruba 200 eur, podobne vychádza aj prilba. „Ak sú starší, potrebujú už kvalitnejšie chrániče, keďže nárazy môžu byť už silné,“ vraví Jana. Chrániče na lakte vyjdú okolo sto eur, na kolená 80, podobne aj rukavice. Vesta sa pohybuje v rozmedzí 80-100 eur, nohavice vyše sto.

Čo sa týka nákladov na turnaje, tie zabezpečuje klub, vrátane dopravy.

Šach: Figúrky a hracia doska nestačia

Ak si niekto myslí, že stačia figúrky, hracia doska a hodiny, je na omyle. Kariéra šachistov si tiež žiada svoje a nie je lacná.

Milan Pacher ako dieťa počas simultánky s Ľubomírom Ftáčnikom, jedným z najlepších slovenských šachistov v histórii.

Foto: archív Sone Pacherovej

Deti vo veku päť-šesť rokov začínajú v školských krúžkoch, fungujú rôzne šachové školy či akadémie, za ktoré rodičia platia školné v desiatkach eur mesačne. Mladí na vyššej úrovni už za individuálne tréningy u špičkového mládežníckeho trénera platia 10 až 30 eur za hodinu.

Dotácie zo Slovenského šachového zväzu sa týkajú len detí, ktoré vo svojich vekových kategóriách patria do reprezentácie. Tam sa však treba prepracovať výsledkami na republikových majstrovstvách či mládežníckych turnajoch doma aj v zahraničí, za ktorými treba za nemalý peniaz rodičov cestovať.

„Najväčší problém financovania mladých šachistov tkvie v tom, že každý lepší turnaj trvá zhruba týždeň. Účastníci obvykle denne zohrajú iba jednu-dve partie. Je teda nevyhnutné platiť vysoké cestovné aj pobytové náklady - letenku, hotel, stravu väčšinou v reštauráciách či štartovné,“ vyratúva Soňa Pacherová, ktorej syn Milan, dnes už medzinárodný veľmajster, začal so šachom ako päťročný.

Šachisti, ktorí v detskom veku iba začínajú zbierať ratingové body, musia pritom po turnajoch zväčša chodiť aj v sprievode niekoho z rodiny, čo náklady ešte znásobí. Rádovo teda jeden taký turnaj vyjde aj na niekoľko stoviek eur. Rodičia platia cestovné aj za deti, ktoré už sú v reprezentácii, napríklad na mládežnícke majstrovstvá Európy či sveta, ktoré v minulých rokoch boli v Argentíne či Vietname. Usporiadateľ však už v tomto prípade hradí pobyt.

Šachisti bojujú o šachové tituly, najvyššími sú medzinárodný majster (IM) a medzinárodný veľmajster (GM). „Kto sa chce k týmto titulom dopracovať, musí splniť prísne kritériá, teda najmä preukázať svoju výkonnosť v hre so súpermi, ktorí už tieto tituly vlastnia. Tí musia navyše pochádzať minimálne zo štyroch krajín,“ vysvetľuje Soňa Pacherová.

Na turnaje s takouto kvalitou teda treba väčšinou cestovať do zahraničia, aspoň do Česka či Maďarska, kde je veľmi slušná šachová základňa. Štartovné na kvalifikačný IM turnaj stojí okolo 150 eur, na GM turnaji dvakrát toľko, teda 300 eur. „Šachista však nemá zaručené, že na ňom normu potrebnú na získanie titulu naozaj uhrá. Skôr je to menej pravdepodobné. A na každý titul treba až tri normy. Niekto preto zohrá desiatky týchto turnajov a na titul nikdy nedosiahne. No vložené peniaze mu nik nevráti,“ vysvetľuje matka šachistu pozadie, ktoré je laikom neznáme.

Vrcholoví šachisti musia mať navyše výbornú mentálnu aj fyzickú kondíciu, čo si tiež žiada osobitnú prípravu. „Hoci šach možno hrať do veľmi vysokého veku, najvyššiu výkonnosť dosahujú a normy na najvyššie tituly plnia najčastejšie šachisti okolo dvadsiatky-dvadsaťpäťky. Teda mladí ľudia ešte stále odkázaní na peniaze od rodičov!“ pripomína Soňa.

Návratnosť investícií je v porovnaní s futbalom či tenisom smiešna. Podľa Sone Pacherovej ani pre najlepších slovenských šachistov dnes nemôže byť šach hlavným zdrojom príjmu. „Pohodlne z neho žiť dokáže možno prvá svetová stovka najlepších dospelých šachistov, momentálne bez slovenskej účasti. S titulom GM, ktorý má aktuálne 13 Slovákov, sa však už šachista stáva žiadaným účastníkom medzinárodných turnajov, na ktorých možno plniť normy, čo znamená, že usporiadateľ mu už cestovné a pobytové náklady rád uhradí, dokonca mu zaplatí aj nejaké vreckové,“ hovorí Soňa Pacherová. A hoci sú na turnajoch aj finančné odmeny, nad 1 000 eur bývajú skôr výnimočne.

Turnaje sa väčšinou konajú v lete, v zime sa hrajú šachové ligy. „Na tých sa dá tiež čosi zarobiť, naraz možno hrať viacero líg v niekoľkých štátoch. Bonusom je popri radosti z kráľovskej hry možnosť spoznávať svet. Šachové súťaže sa neraz usporadúvajú aj na exotických miestach, kam cestovky žiadne zájazdy neorganizujú.“ uzatvára mama GM Milana Pachera.



Komentáre k článku:
  • používateľ nemá avatarDjw 21. februára 2020 o 16:43

    Prosíme o pomoc: Európska komisia sa chystá od 2022 pod vymyslenými a falošnými zámienkami zakázať úplne olovo pre všetkých rybárov a strelcov, čo sa rovná likvidácii športovej streľby a súvisiacich disciplín. Konkrétne u nás máme mladú biatlonovú nádej a už dnes sa jej na drahé vybavenie skladá celá rodina. Ak tento euronezmysel nezastavíme, môzeme zabudnúť na nasledovníkov Kuzminovej, Bartekovej a Gönciho, lebo:
    a, v súčasnosti za olovo neexistuje žiadna adekvátna náhrada, pre malokalibrove biatlonove pušky je to konečná. Pre poľovníkov náhrada existuje, no 4-6 cenovo vyššia a za cenu podstatného zhoršenia balistických vlastností!!!
    b, zákaz za bude vzťahovat len na EU, takze oproti športovcom z USA, Azie a zvysku sveta budu naši športovci v obrovskej nevýhode - nie je možné celý rok trénovať s jedným strelivom a na majstrovstvá ísť s druhým.
    Chystáme proti tomu petíciu, prosím googlite "Zákaz olova 2022", zdieľajte a podporujte.
    Ďakujeme.
    Komunita rodičov mladých športovcov
    @zareaguj


Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Takto to robím ja - ďalšie články

  • Obrázok Marcela vyrába čarovné kufríky so zvieratkami: „Do tvorby dávam celé svoje srdce.“

    Marcela vyrába čarovné kufríky so zvieratkami: „Do tvorby dávam celé svoje srdce.“

    Marcela Novysedláková (37) zo Spišskej Novej Vsi od malička ručne šila šatičky pre bábiky a snívala o tom, že raz sa stane módnou návrhárkou. To sa jej síce nepodarilo, ale dnes navrhuje úžasné kufríky, ktoré dospelých vrátia do detstva a deti učia, ako to chodí v rodine.

  • Obrázok Nakazená učiteľka si neberie pred ústa servítky: Nemáte úctu k životu

    Nakazená učiteľka si neberie pred ústa servítky: Nemáte úctu k životu

    Laxný prístup mnohých Slovákov, ktorí zľahčujú pandémiu a odmietajú rešpektovať opatrenia, vytočil učiteľku prvého stupňa na základnej školy, ktorá momentálne s nákazou sama bojuje. Adresovala im tvrdé slová.

  • Obrázok ROZHOVOR Tri roky na vidieku ma vyliečili z ilúzie, že sa tu žije čistejšie

    ROZHOVOR Tri roky na vidieku ma vyliečili z ilúzie, že sa tu žije čistejšie

    Meno Nikolina prezrádza bulharské korene, jej domovom sú však Košice, kam sa jej otec ako mladík v medzivojnovom prisťahoval. Nikolina Urbančíková (67) svoj život zasvätila cudzím jazykom – učila a prekladala beletriu, odborné knihy i televízne dialógy. Stihla vychovať dvoch synov, na ktorých je hrdá a nezaháľa ani v penzii. Vedie tanečný klub a koronakrízu využíva na zvýšenie povedomia o nutnosti chrániť planétu. „Prehnali sme to vo všetkom, treba ubrať,“ hovorí v rozhovore pre ahojmama.sk.

  • Obrázok Ivanin denník 3: „Aj si poplačem, ale nevzdávam sa.“

    Ivanin denník 3: „Aj si poplačem, ale nevzdávam sa.“

    Nastúpila na prvú chemoterapiu, ktorá má zničiť metastázy na viacerých miestach tela, a verí, že sa po jej absolvovaní nebude cítiť príliš zle. Mladej Levičanke Ivane Debrecéniovej (37) sa po úspešne vyhratom zápase, žiaľ, vrátila rakovina. O boji, ktorý s vážnou chorobou zvádza, si môžete prečítať vždy každý druhý štvrtok v jej denníku.

  • Obrázok Chlapec šil rúška pre spolužiakov, tí ho vysmiali. „Si frajer,“ vystrúhala mu poklonu ministerka

    Chlapec šil rúška pre spolužiakov, tí ho vysmiali. „Si frajer,“ vystrúhala mu poklonu ministerka

    Bol smutný, pretože spolužiaci odmietli nosiť rúška, ktoré pre nich s láskou ušil. Jeho mamička to nenechala len tak a vďaka jej iniciatíve je dnes trinásťročný Jirka v susednom Česku hrdinom.

  • Obrázok Ivanin denník 2: Začína mi chemoterapia, mám obavy, ako ju budem zvládať

    Ivanin denník 2: Začína mi chemoterapia, mám obavy, ako ju budem zvládať

    Ivana Debrecéniová (37) akoby zázrakom prežila agresívnu rakovinu, no choroba sa jej žiaľ vrátila. Po vyoperovaní nových metastáz z pečene a mezentéria ju čaká chemoterapia, z ktorej má obavy. Aj podozrivý útvar v konečníku sa po operácii nakoniec ukázal byť zhubným, statočná Levičanka to však nepovažuje za katastrofu, dokonca je rada, že konečne môže začať s liečbou. Ako Ivana s chorobou bojuje, to sa môžete raz za dva týždne dočítať v jej denníku.

  • Obrázok Ivanin denník: Rakovina sa mi vrátila, ale bojujem

    Ivanin denník: Rakovina sa mi vrátila, ale bojujem

    Ivana Debrecéniová (37) prekonala agresívnu rakovinu hrubého čreva s metastázami, pred pár týždňami jej však lekári oznámili, že vážne ochorenie sa vrátilo. Ako s chorobou bojuje a ako sa cíti, o tom všetkom vám bude písať vo svojom pravidelnom denníku dvakrát za mesiac.

Ďalšie články v rubrike >