Priaznivcov extrémizmu medzi mladými u nás pribúda.
Foto: shutterstock.comPrieskum robila agentúra Focus pre Radu mládeže Slovenska minulý mesiac, medzi tisíckou mladých od 15 do 24 rokov. Výsledky zverejnili teraz. Najsilnejšiu podporu mali extrémisti v Banskej Bystrici, kde bol Marian Kotleba v minulom volebnom období županom.
Výsledky odrážajú už dlhodobý problém spoločnosti, keď čoraz viac ľudí sympatizuje s radikálnymi myšlienkami, na sociálnych sieťach zdieľa fašistické symboly, pochybné príspevky šíriace nenávisť voči moslimom či Rómom, zdôrazňujúce ochranu bielej rasy či potrebu „všeslovanskej vzájomnosti“.
Deje sa to napriek tomu, že už roky sa zdôrazňuje potreba vysvetľovať mladým riziká a falošnosť extrémistických prístupov. Ich neustálu pomerne vysokú obľubu experti pripisujú frustrácii z nedoriešených politických káuz či dlhodobého problému rómskej menšiny.
Mnoho mladých, ktorí sa hlásia k podpore extrémistov, podľa sociológa Pavla Haulíka nemusí v skutočnosti vôbec zdieľať fašistické myšlienky. „Nedával by som do rovnosti ľudí, ktorí volia fašistickú stranu a extrémizmus. Veľa voličov má pocit, že práve takýmto hlasovaním upozorní na nutnosť riešenia najpálčivejších tém,“ vyjadril sa pred časom pre denník Pravda.
Mladí navyše často bez hlbšieho uvažovania prejavujú rebéliu voči autoritám, sú ľahko ovplyvniteľní, pričom neraz ani poriadne nerozumejú, o čom extrémizmus je. Podľa sociológa Michala Vašečku sú navyše mnohí zmätení z množstva informácií, a tie správne v tom množstve zanikajú. Aby si mladí podporovatelia extrémistov uvedomili, k čomu sa momentálne vlastne hlásia, treba o tom s nimi predovšetkým hovoriť.
Trnavská župa sa rozhodla problém riešiť priamo na stredných školách, kde chcú odborníci so študentmi debatovať o hodnotách slobody, holokauste či o rizikách totalitných režimov.
V spolupráci s občianskym združením Living Memory spustila projekt V totalitnej spoločnosti svoje šance nezlepšíš. Teda sériu pätnástich prednášok do konca roka, na ktorých by sa žiaci mali naučiť rozpoznávať fakty od manipulácií, poznávať praktiky totalitných režimov a hodnotu slobody.
„Uvedomujeme si, že v tejto digitálnej dobe majú naši mladí ľudia prístup k obrovskému množstvu informácií, od faktov až po hoaxy či fake news. O to viac je dôležité, aby s informáciami vedeli pracovať, správne ich vyhodnocovali a rozlišovali pravdu od klamstva," povedal pre TASR trnavský župan Jozef Viskupič.
Opozícia sa pred dvoma rokmi snažila presadiť, aby stredoškoláci museli povinne absolvovať prehliadku koncentračného tábora Auschwitz/Birkenau v Poľsku, a aby štát na to prispieval podobne ako na lyžiarske zájazdy. Návrh sa napokon nerealizoval. Už vtedy odborníci poukazovali na to, že žiaci musia najprv porozumieť, o čo vlastne šlo a ide.
ANKETA:
