Matky a stres. Ako pomôcť v kritických časoch deťom i sebe

Patricia Poprocká, 3. marca 2022 o 04:02

Vojna na Ukrajine nikomu na duševnej pohode nepridáva, a hoci sú to ukrajinskí ľudia, ktorých sa bytostne dotýka, obavy a úzkosť pociťujú aj mnohí u nás. Citlivejšie povahy zažívajú veľkú dávku stresu, ktorý sa z rodičov prenáša aj na deti – na nenarodené ešte v maternici, na bábätká i na tie väčšie.

Hlavne, že pri mame. Aj v nekomforte.

Foto: shutterstock

Tehotné ženy to majú azda najťažšie – aj bez vojnového konfliktu majú mnohé čo robiť samé so sebou, ťažko znášajú fyzické zmeny, pociťujú nevoľnosti, trpia výkyvmi nálad, sú psychicky labilnejšie. Teraz sa k tomu pridružujú reálne obavy z vojny, z toho, do akého sveta privedú dieťa, aká tu bude situácia v čase pôrodu, či bude zabezpečená lekárska starostlivosť a podobne.

Vysoká miera stresu vplýva aj na dieťa, ktoré nosia, môže nastať predčasný pôrod, ktorý zvyčajne prináša množstvo ďalších komplikácií, bábätko sa môže narodiť s nízkou hmotnosťou, prípadne zaostávať vo vývoji.

Ako si pomôcť? Keby to bolo jednoduché, nebolo by problémov. Žiaľ, platí, že nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. Čiže aj pri obavách z vojny je dobré zamerať sa na pozitíva, vyratúvať si, čo všetko je aj v tejto napätej situácii vlastne stále dobré. Uvedomiť si, že stále máme zatiaľ „svoje isté“, teda domov, zázemie, strechu nad hlavou, prácu, sociálne dávky...

Čo môžu hovoriť tehotné ukrajinské ženy, ktoré sú na úteku z vlasti bez svojich mužov, a čo tie, ktoré zostávajú v miestach, kde sa bojuje? Tým, ktoré sa dostali na Slovensko, nemocnice i mimovládne organizácie ponúkajú pomoc, záruku lekárskej starostlivosti, čo je dobrou správou. Čo však ženy, ktoré sú stále na Ukrajine? Budú rodiť ako naše staré mamy za druhej svetovej vojny v úkrytoch s rachotiacimi zbraňami nad hlavou? Žiaľ, áno, je to možné. Čo sú teda naše obavy v porovnaní s ich ťažkosťami?

Prítomnosť a upokojenie

Ďalšou radou je zamerať sa na prítomnosť a riešiť len to, čo môžeme naozaj ovplyvniť. Teda každodenné záležitosti – starať sa o seba, o zdravé stravovanie, dostatočný pohyb, duševný rozvoj, starať sa o druhých, svojich blízkych, a tiež pomáhať aj druhým, napríklad ľuďom z Ukrajiny. Starať sa teda o to, čo prináša dnešok. Čo prinesie zajtrajšok, budeme riešiť zajtra. A zajtra možno bude i lepšie, ktovie.

No a čo ešte môže pomôcť upokojiť sa, je – bez ohľadu na vierovyznanie – modlitba a meditácia. Je dokázané, že u človeka, ktorý medituje alebo sa modlí, sa znižuje hladina stresových hormónov, upokojuje sa srdcový rytmus i dýchanie. Pokojná myseľ má vplyv aj na imunitný systém a celkovú kondíciu organizmu.

Bábätká vnímajú všetko

Matky s bábätkami tiež prežívajú náročné obdobie. Väčšina si uvedomuje zodpovednosť za maličké stvorenia, ktoré sú odkázané len a len na nich. A ich úzkosti sa tiež odrážajú na stave bábätiek – do akej miery sú uplakané, ako prospievajú, či sú zdravé.

Pre matky s bábätkami je veľkou výhodou, ak dojčia. Aj v kritických situáciách, ako je vojna alebo útek pred ňou, dojčenie zabezpečuje deťom všetky potrebné živiny, najmä ak iné jedlo i tekutiny nie sú k dispozícii. Dojčenie deti upokojuje, uspáva... K materskému mlieku netreba žiadne fľaše ani vodu, kde môžu byť obavy z kontaminácie. „Stres, strach ani vyčerpanie neznižujú množstvo ani kvalitu materského mlieka,“ zdôrazňuje združenie MAMILA, ktoré teraz na svojej stránke ponúka bezplatnú pomoc ukrajinským ženám s dojčením i právnymi službami. Odkazuje im tiež, aby dojčili svoje deti bez zábran aj na neobvyklých miestach, v prítomnosti iných ľudí. A aby sa neponáhľali s odstavovaním.

Pre rodičov, trpiacimi úzkosťami, je tiež dobré, ak situáciu svojim bábätkám vysvetlia. Je dokázané, že aj také maličké dieťa už dokáže vnímať, čo rodič hovorí, a pomáha mu to najmä v takýchto napätých chvíľach. No a vyrozprávanie sa zo svojich pocitov pomôže upokojiť sa aj samotnej matke, čo je tiež prínos.

Úprimný rozhovor

V prípade starších detí a ich rodičov je už viac-menej jasné. S deťmi treba hovoriť. O tom, čo sa deje, o vlastných postojoch, možno i obavách. Pamätajte, že deti preberajú vaše postoje – ak budete v panike vy, budú aj ony. Ak budete neúprimní, ak sa budete pretvarovať, vycítia to. Hovorte s nimi teda úprimne, jazykom, ktorý pochopia, pokojne a s vierou, že sa nájde východisko, aby sa utrpenie skončilo. To je všetko, čo môžete urobiť. Podrobnejšie o tom, ako hovoriť s deťmi o vojne, sme písali v tomto článku.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >