Spoločný výlet do prírody je jedným zo skvelých rituálov, utužujúcich rodinu.
Foto: shutterstock.comRodinné rituály dodávajú pocit istoty, spolupatričnosti a deťom neraz aj pocit výnimočnosti - u nás doma sa robí to, čo nikde inde. Zároveň bývajú stmeľujúcim prvkom rodiny, niečím, čo spája jej členov a do čoho nemá prístup len tak hocikto iný.
„Posilňuje sa rodinná identita, deti prostredníctvom rituálov učíme hodnotám. Učíme ich, na čom záleží,“ vysvetľujú odborníčky z Akadémie rodičovství na svojom portále.
Takže – pestujte rodinné zvyklosti a rozvíjajte ich. Niekedy môže ísť len o drobnosti, ktoré rodina zvykne robievať denne či týždenne ako napríklad spoločné raňajky, film v piatok večer či víkendová prechádzka. Potom sú tu výnimočnejšie a spravidla aj zložitejšie činnosti, ktoré sa konajú pri vybraných príležitostiach. Napríklad výstup na hrad, kopec, návšteva starých ľudí v domove pre seniorov, ukrytie „pokladu“ v záhrade či prírode, kino, slávnostná večera, a podobne.
„Mať v rodine rituály je dôležité. Človek potrebuje bezpečie. Udalosti, ktoré sa opakujú, v kontraste so svetom zmien, sú práve to, na čo sa človek môže spoľahnúť,“ vysvetľujú poradkyne na portále Akadémie rodičovství.
„Máme s dcérou rituál, čítanie pred spaním. Začala som jej čítať, keď mala pár mesiacov a robím to doteraz, keď už má osem rokov. Čítanie musí byť, nech by sa čo dialo. Aj keď som napríklad hrozne unavená a nevládzem... Pre dcéru je to už zjavne silný zvyk – ide sa spať, ale predtým sa číta. Asi jej to dáva nejaký pocit istoty, aj ju to trochu učičíka k tomu spánku, ľahne si mi na ruku, zavrie oči a počúva,“ približuje štyridsiatnička Gabriela. Od rozprávok o Krtkovi sa dnes dopracovali k Trom pátračom a Anne zo Zeleného domu.
Ako vzniká rituál? „Každý z rodičov prinesie do spolužitia niečo svoje, k tomu neskôr prispejú aj deti, a nakoniec z toho vznikne zmes niečoho, čo žiadna iná rodina nemá."
(Zdroj: Akademie rodičovství)
Rituály sú najvýraznejšie počas sviatkov, napríklad počas Vianoc má veľa domácností svoje vopred určené činnosti, ktoré robí. „Kým manželka chystá jedlo, idem s deťmi zakaždým na prechádzku,“ vraví napríklad Daniel. Čo však odborníci zdôrazňujú, s rituálmi musia všetci členovia rodiny súhlasiť.(Zdroj: Akademie rodičovství)
Najmä teenagerom sa niektoré zvyky môžu zdať infantilné, zastaralé. Podľa psychológov to je v poriadku, prirodzená súčasť osamostatňovania sa dieťaťa. K rituálom dospievajúce deti netreba nútiť ani ich presviedčať. Je dobré ustúpiť a so zvykmi, s ktorými nesúhlasia, jednoducho prestať. Spravidla sa po čase k nim vrátia, hoci niekedy až v čase, keď budú oni rodičmi.
Takýto vývoj napríklad očakáva Alexandra, matka dvoch škôlkarov a jednej prváčky. „Momentálne máme obľúbený rituál pri oslavách narodenín a menín. Keďže sme piati, máme ich pomerne často. Oslávencovi pečieme tortu, ktorú deti vyzdobia hračkami – písmenkami, zvieratkami, nachystáme na stôl ešte tyčinky, očká alebo chlebíčky, pričom oslávenec čaká celý čas v inej izbe, aby mal prekvapenie. Súrodenci mu nachystajú aj darček, spravidla niečo nakreslia. Keď je všetko nachystané, oslávenec príde, zaspievame mu a ide sa krájať torta. Zatiaľ to deti veľmi baví, to s tým čakaním vo vedľajšej izbe si vymysleli v podstate sami, a majú z takého prekvapenia naozaj radosť. Niekedy sa potom ešte sami hrajú na oslavu, tortu robia z kociek a podobne. Dokedy im to ale vydrží, neviem.“
Rituály sa môžu s pribúdajúcim vekom detí aj meniť, vznikajú nové. Dôležite je, čo si z nich deti dokážu v tom danom období načerpať v danom čase. Do pamäti sa im to ukladá a v príslušnej chvíli to tam potom opäť nájdu.
ANKETA:
