Svadby sa pripravovali dlhé mesiace vopred a sprevádzalo ich množštvo obradov.
Foto: Stredoslovenské múzeum v Banskej BystriciNávštevníkom odhaľuje tajomné i prekvapujúce tradície, ktoré sa v minulosti dodržiavali na slovenskej dedine.
Svadby sa kedysi konali najčastejšie v pondelok, utorok a vo štvrtok. Obrady vyjadrovali a potvrdzovali zmenu rodinného a sociálneho stavu osôb. Jedna z najdôležitejších udalostí v živote človeka sa na slovenskej dedine pripravovala už celé mesiace dopredu a práve zážitky spojené so spevom, hudbou, tancom a typickými obradmi robili svadbu svadbou. Aj preto ľudová svadba na Slovensku, tak ako sa tradovala z generácie na generáciu a ako ju dodnes poznáme vďaka úsiliu etnológov a folkloristov, je veľmi bohatá na zvyky a obrady.
Obrady sprevádzali aj narodenie dieťaťa. „V patriarchálnej roľníckej rodine odjakživa sprevádzali narodenie dieťaťa mnohé povery, veštby a spoločenské aktivity, ktoré boli prejavom prirodzenej ľudskej túžby zabezpečiť pokračovanie rodu. Podľa povier bolo napríklad možné ovplyvniť i pohlavie dieťaťa, preto naši prastarí rodičia už pri počatí kládli pod posteľ sekeru či kosu alebo, naopak, ihlu či žehličku," uviedla manažérka múzea Martina Saktorová.
Odchod zo sveta prežívali naši predkovia tiež s dávkou magickosti. „Koniec ľudského bytia bol už od najstarších čias sprevádzaný množstvom obyčajov a predstáv. Živí tak dosiahli zmierenie s mŕtvymi, ktorí boli následne prijatí do záhrobia. Predstavy o bytosti, ktorá nenašla po smrti svoj pokoj a vracala sa do sveta živých, sa premietli do mnohých zvykov spojených so smrťou. Za veľmi nebezpečných sa pokladali najmä mŕtvi, ktorí sa mohli vrátiť z hrobu ako upíri vampíri," dodala Saktorová.
Výstava Výstava Od kolísky po hrob o obyčajoch našich predkov potrvá do 3. Marca. Raz do mesiaca budú aj komentované prehliadky, ktoré umocnia autentické ukážky čepčenia nevesty. Najbližšia bude 29. novembra o 16. h s etnologičkou Janou Koltonovou.
