Radšej si budem sama čítať.
Foto: Shutterstock.com1. Nechajte ho tak
Introvertné dieťa má svoj vlastný bohatý vnútorný život. Preferuje hrať sa samo? Trávi hodiny nad knižkou? Nemá veľa kamarátov? Nechce sa mu chodiť na miesta a akcie, kde je veľa detí? Je to úplne v poriadku. To len spoločnosť má tendenciu myslieť si, že introvertnosť je problém, ktorý treba riešiť.Nenúťte preto dieťa, aby sa išlo hrať s ostatnými deťmi, keď nechce. Aby fandilo s ostatnými na školskom zápase, keď je mu to trápne. Aby sa presadilo v kolektívnom športe, keď má z toho hrôzu. Rodičia si často myslia, že nesmelé dieťa sa musí otrkať, aby sa v živote dokázalo presadiť, a tak ho nútia do aktivít, ktoré sú mu z duše protivné. Jediným výsledkom je však trauma a odmietanie. Keď sa dieťa napríklad straní ostatných, rodičia môžu nadobudnúť pocit, že je treba zasiahnuť. To je ale veľký omyl. „Potreba samoty nie je prejavom asociálnosti. Naopak. Tichí ľudia len chcú všetkému, čo sa okolo nich deje, dobre porozumieť – a preto sa snažia tieto vnemy intenzívne spracovávať,“ píše v knihe Sila introvertov (Ako uspieť vo svete, ktorý praje extrovertom) Nemka Silvia Löhken, vedkyňa, manažérka a sama introvertka. Introvertné deti potrebujú byť veľa samé aj preto, aby potom boli schopné kontaktov s inými ľuďmi. Tak je nastavený ich mozog a násilná snaha vyhnať ich zo samoty a zapojiť do kolektívu k ničomu dobrému nepovedie.
2. Vyberajte krúžky, kde môže prejaviť svoju individualitu
„Dcéru sme prihlásili do skauta, pretože sa nám páči jeho hodnotové zameranie. Príroda, podpora slabších, spolupráca. A práve to je ten problém. Skaut je spoločensky zameraný krúžok, deti tam veľa aktivít robia spolu, musia mezi sebou komunikovať, dohodnúť sa. Keď tam však práve nie je dcérina jediná kamarátka, Ema len stojí a pozoruje, ako sa ostatné deti bláznia a naháňajú. Uvažujem, či to bol dobrý nápad a či jej skaut môže naozaj prospieť, keď sa tam evidentne cíti ako cudzí prvok. Na druhej strane chodí aj na ručné práce, kde nemusí s nikým spolupracovať a vyrába si veci sama. Tam je naopak úplne šťastná,“ hovorí mamička Lucia, mama deväťročnej Emy.3. Hovorte s ním o tom
Introvertné dieťa samo veľmi silno vníma, že je iné ako ostatné deti. Nemá toľko kamarátov, nie je triednym vodcom ani šašom, ostatné deti ho nepozývajú na detské oslavy tak často ako ďalších spolužiakov. Trápi sa tým, nie je ešte schopné rozpoznať svoje silné stránky a s dôverou prijať svoju povahu a emocionálne ladenie.„Ako dieťa som veľmi trpela tým, že si ma ostatné deti veľmi nevšímali a neuznávali. Dnes som sa už so svojou introvertnosťou samozrejme vyrovnala a vidím v nej mnohé pozitíva, ale ako dieťa som bola kvôli tomu nešťastná. Nechápala som, prečo som iná a prečo nemôžem byť ako ostatné deti. Hučná, veselá, bezprostredná, drzá, sebavedomá. A nikto mi nepovedal, že som takto v poriadku a na mnohé veci, ktoré z introvertnosti vyplývajú, môžem byť aj pyšná. Čo by som za to vtedy dala,“ vraví Henrieta. Rozprávajte sa preto s introvertným dieťaťom o jeho povahe a ukazujte mu hlavne jej silné stránky. Tými sú podľa Silvie Löhken často premýšľavosť, nevšedné myslenie, schopnosť hlbokých analýz, empatia, pokoj, nezávislosť alebo citlivosť.
4. Dovoľte mu dobíjať si často baterky
Introvertné dieťa väčšinou neznáša nadmieru podnetov, veľmi citlivé je na hluk, zvuky, hlasy, koncentráciu ľudí. „Prílišnou stimuláciou máme na mysli, keď určitá situácia v dôsledku množstva podnetov berie energiu. Dôvodom môže byť napríklad i vysoká hlučnosť prostredia – veľa tichých ľudí je citlivých na zvuky a pri príliš veľkom hluku stráca koncentráciu a pokoj,“ píše autorka.Introvertných ľudí kontakt s inými ľuďmi a vonkajším prostredím nenabíja tak ako extrovertov, ale naopak, veľmi rýchlo sa cítia psychicky vyčerpaní. Ak to viete, doprajete svojmu dieťaťu viac prestávok na oddych a možnosť stiahnuť sa do ústrania, životne to potrebuje, aby potom mohlo fungovať vo svete, ktorý patrí extrovertom.
5. Poznajte jeho limity
Introvertné dieťa má veľa pozitívnych stránok, ale aj viaceré negatívne. Podľa Silvie Löhken sú to hlavne tieto: nadmerný strach, prehnaný dôraz na detaily a znížená schopnosť vidieť celok, pasivita, utekanie od problémov, prílišný dôraz na rozum, upozaďovanie vlastnej osoby, vyhýbanie sa kontaktom, obavy z konfliktov, slabšia schopnosť prispôsobiť sa rýchlo sa meniacim podmienkam. Typicky sa aj ľahko nechá rozrušiť. To, nad čím extrovertné dieťa mávne rukou, bude introvertné vo svojej duši preberať ešte dva týždne a bude sa tým trápiť, hoci objektívne o nič nejde.Rodičia by si mali byť týchto obmedzení vedomí a mali by dieťa vychovávať tak, aby bolo schopné svoje limity postupne prekračovať. Introvertné dieťa sa napríklad ťažšie zoznamuje s iným deťmi, po kontakte s nimi pritom túži, hoci samozrejme v miere menšej, ako je tomu u extrovertných detí. Nikto nechce byť sám. Môžete ho preto povzbudzovať v tom, aby sa nebálo oslovovať nové deti napríklad na krúžku, aby sa za seba nehanbilo. Veľmi dôležité je upevňovať v dieťati pocit jeho vlastnej hodnoty, ktorú mu introvertnosť môže narušovať.
6. Všímajte si, čo ho zaujíma
Introvertné deti sa často veľmi intenzívne zaoberajú niektorou oblasťou života. Berte to ako rodičia vážne a podporujte ho v jeho záľubách. Nemusí len lúskať knižky, ale nájdite výstavy či rôzne akcie spojené s jeho záľubami. Zaujíma ho vesmír? Sú v okolí interaktívne výstavy, hvezdárne, planetárium, pozorovanie hviezd v prírode? Nejde len o to, že budete dieťa podporovať v tom, čo ho baví. Dáte mu tým zároveň najavo, že ho beriete vážne, čo posilní jeho sebahodnotu.7. Doprajte mu úspech
Presadiť sa človek môže len medzi ostatnými ľuďmi. Každé dieťa, aj to introvertné, potrebuje zažiť úspech, nech už bude akýkoľvek. Dieťa psychicky otužujte v bezpečných mantineloch. Nenúťte ho, aby sa na detskom divadielku pred stovkou rovesníkov hlásilo, že pôjde za cukrík povedať básničku. To pre malého introverta prestavuje traumatickú situáciu.Dieťati však môžete postupne dávať stále viac zodpovednosti a vystavovať ho pravidelne záťažovým situáciám. Nech ide niečo samo nakúpiť, vybaviť. Ak javí záujem o knižky, môže sa prihlásiť na recitačnú súťaž. Ak mu o niečo pôjde a bude chcieť uspieť, dokáže prekonať aj limity svojej povahy. To je konieckoncov pre introvertov typické. V záujme veci prekročia seba samého. Ak má však skutočnú hrôzu z prezentácie pred druhými, hľadajte iné možnosti úspechu. Ak dobre píše, nech sa prihlási do literárnej súťaže. Ak sa dobre učí, môže vyniknúť v školských olympiádach. Skrátka, tlačte ho trochu do činností, kde ho nebude bezprostredne hodnotiť väčšia skupina ľudí, ale pritom môže zažiť veľký úspech.
Introvertnosť ako výhoda aj v školskom kolektíve
Môže sa zdať, že introvertné deti bude kolektív zaznávať, ale často to tak nie je. Tieto deti môžu si môžu získať autoritu, rovesníci môžu uznávať ich pokoj, rozvahu, inteligenciu či schopnosť navrhovať riešenia. Nezriedka sa introverti stávajú napríklad predsedovia tried. „Môžem to potvrdiť. Nikdy som veľmi nezapadala do kolektívu, ale veľmi často som bola predsedníčka triedy. Vtedy som nechápala, ako je to možné, ale dnes už rozumiem tomu, že deti asi intuitívne vnímali, že formálnym vodcom by mal byť niekto inteligentný a rozvážny. Tými neformálnymi vodcami boli samozrejme úplne iné deti,“ smeje sa Hana. Aj introvertné dieťa tak môže dobre zapadnúť do kolektívu, čo sa s rastúcim vekom bude stávať stále častejšie.
Môže sa zdať, že introvertné deti bude kolektív zaznávať, ale často to tak nie je. Tieto deti môžu si môžu získať autoritu, rovesníci môžu uznávať ich pokoj, rozvahu, inteligenciu či schopnosť navrhovať riešenia. Nezriedka sa introverti stávajú napríklad predsedovia tried. „Môžem to potvrdiť. Nikdy som veľmi nezapadala do kolektívu, ale veľmi často som bola predsedníčka triedy. Vtedy som nechápala, ako je to možné, ale dnes už rozumiem tomu, že deti asi intuitívne vnímali, že formálnym vodcom by mal byť niekto inteligentný a rozvážny. Tými neformálnymi vodcami boli samozrejme úplne iné deti,“ smeje sa Hana. Aj introvertné dieťa tak môže dobre zapadnúť do kolektívu, čo sa s rastúcim vekom bude stávať stále častejšie.
