Posilňujte v deťoch schopnosť empatie.
Foto: Shutterstock.comPrečo je potrebné u detí rozvíjať empatiu? V kolektíve a pri spoločných aktivitách sa dieťa stretáva s rovesníkmi, ktorí majú rôzny temperament, osobnostné črty, schopnosti a predpoklady. Môže sa stretnúť aj s dieťaťom, ktoré má určité ťažkosti, nie je také rýchle, šikovné, je menej zručné alebo naopak, je príliš hlučné, presadzuje sa, nevôľu prejavuje agresívnym správaním. Tu je potrebné usmerňovať obidve strany – pochopiť toho druhého a prispôsobiť svoje správanie.
Na uvedené situácie môžeme u menších detí poukazovať prostredníctvom rozprávok, príbehov s pointou – skutočných či fiktívnych (napríklad filmy so zvieratkami): Čo by si robil/a ty? Ako by sa ti páčilo, keby sa to stalo tebe? Čo si asi myslel ten chlapček/zajko? Páčilo sa mu to? Nie? A prečo?
Ak sa v priamom okolí dieťaťa vyskytuje také, ktoré má evidentné ťažkosti, napríklad zdravotné postihnutie, môžeme sa porozprávať na túto tému: s akými obmedzeniami sa tieto deti stretávajú, ako sú limitované v pohybe, v reči, pri hrách, čo všetko musia prekonávať. Následne môžeme aj navrhnúť spôsob komunikácie s nimi, napríklad ako by sa dali zapojiť do hry.
Ale nemusí to byť takáto vyhranená situácia, porozumieť druhým je potrebné v každodennom živote – niekomu niečo treba vysvetliť, pomôcť mu, urobiť zaňho, požičať, podeliť si spoluprácu (ja urobím toto, ľahšie to napíšem a ty to vieš krajšie nakresliť). Znamená to tiež primerané ocenenie schopností, zručností druhých s priznaním si svojho prípadného nedostatku.
Predstaviť si seba na mieste toho človeka
Nedostatok empatie môže vyvolávať ťažkosti v kontaktoch s inými deťmi, nedorozumenia, odmietanie, vylúčenie zo skupiny – a to sa môže objaviť na obidvoch stranách: podľa situácie či atmosféry v skupine sa to týka neempatického dieťaťa alebo toho, ktorého okolie nechápe. Vo všeobecnosti možno povedať, že to vedie k zhoršeniu vzťahov. Pohŕdanie, zosmiešňovanie, prehliadanie druhých je tiež prejavom osobnostných čŕt, ktoré by sme mali vo výchove detí upraviť.Uvedené postoje, prípadne až pocit nadradenosti ako dôsledok nedostatku empatie majú aj dospelí. Treba si uvedomiť, že určité problémy môžu postretnúť aj nás a „nikto nie je dokonalý“... Je užitočné a prínosné v danej situácii si predstaviť seba a pouvažovať, čo by som robil či robila ja, ako by som sa cítil, cítila, ako by sa mi páčili negatívne reakcie na veci, za ktoré nemôžem a ani ich nedokážem zmeniť.
Vo vzťahu k dieťaťu treba brať do úvahy jeho vek a možnosti, ktoré dané vekové obdobie umožňuje či spôsobuje. Príliš veľké nároky, požiadavky na konanie a správanie dieťaťa môžu v ňom vyvolávať na jednej strane odmietanie, odpor, negativizmus; na druhej strane to môže znižovať jeho sebavedomie, má pocit svojej nedostatočnosti, nevie sa zapáčiť rodičom, nemajú ho radi. V oboch prípadoch sa vzájomné vzťahy zhoršujú. Musíme svoje dieťa brať také, aké je (veď je po nás) a postupne sa snažíme niektoré nepriaznivé skutočnosti upravovať, potláčať a náznaky pozitívnych prejavov posilňovať, rozvíjať.
