Mať tú moc, ako prvé zruším perinky. Jana Michálková učí ženy dojčiť v prirodzenej polohe, ktorá pomáha pri väčšine problémov

Patricia Poprocká, 11. marca 2019 o 14:31

Skauting ju naučil nezištnej pomoci druhým, základy prirodzeného dojčenia vlastná intuícia, zvyšok odborné kurzy a knihy. Laktačná poradkyňa Jana Michálková je u nás priekopníčkou prirodzenej polohy, niekedy nazývanej vertikálna, ktorú praktizujú aj prírodné národy. Mamičkám pomáha predovšetkým pre dobrý pocit. „Je to niečo nádherné, keď potom vidíte, ako dieťa i mamička doslova obžijú. Sú to nesmierne krásne chvíle...,“ hovorí matka troch dcér, ktorá žije pri Piešťanoch.

Kritika ma vždy posúvala ďalej, hovorí laktačná poradkyňa Jana Michálková.

Foto: archív Jany Michálkovej

Nedávno sa vaše meno objavilo v príbehu mamičky Simony, ktorej päť laktačných poradkýň nedokázalo pomôcť s dojčením, vy áno. Vraj ste už hneď na začiatku dokázali správne vystihnúť problém, že jej bábätko má malú bradu a v horizontálnej polohe sa nedokáže správne prisať. Ako si na ten prípad spomínate?
Bolo to veľmi rýchle. Nie vždy sa podarí tak rýchlo vyriešiť problém ako teraz. Táto mamička veľmi chcela dojčiť, čo celé riešenie problému uľahčovalo. Oslovila ma cez víkend, vyriešili sme to prakticky hneď cez skype. Pomohla zmena polohy, ale bábätko stále padalo z prsníka, bolo mu treba veľmi pomáhať, nešlo to úplne jednoducho. Tak sme sa potom stretli aj osobne a skúsili uľahčiť dojčenie ešte dočasne s klobúčikom.

Dalo sa to riešiť už cez skype?
Áno. Výhodou tejto polohy je, že môžem pomáhať bezkontaktne, takzvane hands off. Nedotýkam sa mamičky ani dieťaťa, podporujem mamičku v jej kompetenciách. Na rozdiel od priečnej polohy, kde je asistencia často potrebná.

Ako ste sa dostali k tejto prirodzenej polohe pri dojčení?
Z vlastných skúseností. Keď sa mi pred sedemnástimi rokmi narodila prvá dcéra a ja som si ju mala prvýkrát zobrať na prsník, nevedela som, ako. Nemala som žiadne vzory. Nikdy v detstve som nevidela dojčiť sa dieťa, možno raz z diaľky. Zamýšľala som sa teda nad tým, ako. Napadlo mi, že aj opice sú primáty, a nosia mláďatá zvislo, tak som to skúsila. Kamarátky sa mi potom smiali, že aká smiešna poloha, no mne vyhovovala. Dcéra pila, ja som nemala žiadne problémy, zápaly, nič. Pomáhali mi pomáhali aj rady pani doktorky Haľamovej v časopise Dieťa, ktorá mala veľa skúseností a nesmierne empatický prístup k matkám. Preto som tam neskôr začala aj ja prispievať, bolo to akýmsi mojím poďakovaním za tie roky podpory v dojčení.

Začali ste radiť túto polohu aj ostatným matkám?
Nie hneď. Potom som si urobila výborný kurz laktačných poradkýň združených v Mamile, kde nás učili priečnu polohu (špeciálne upravená poloha kolísky, viac viď video pod článkom, pozn. red.). Zdala sa mi čudná, nešlo mi to dobre, ale napriek tomu som v nej školila aj mamičky. Chodievala som za nimi často na opakované návštevy, pretože sa vyskytovali problémy kvôli nezvládnutej polohe a zlému prisatiu. Potom som si všimla, že v rámci toho, čo sme sa na kurzoch učili, bolo aj takzvané samoprisatie, ako dieťa leží na matke, a uvedomila som si, že to je podobná poloha, v akej aj ja dojčím. Navyše odborný garant Mamily Jack Newman (svetovo uznávaný expert v oblasti dojčenia, pozn. red.) poukázal na základnú vec – bradu v prsníku. On ju síce riešil cez priečnu polohu, no ja som si pri dojčení zvislo všimla, že dieťa má takto bradu v prsníku ešte lepšie. Tak som si urobila prvé opisy a štúdie. Potom som v knihe Naše deti naše svety našla, ako odborníčka na dojčenie Diane Wiessinger opisovala, že väčšina problémov s dojčením v západnom svete vychádza z nevhodnej polohy, a spomenula tam ako riešenie vertikálnu polohu. Hneď som ju oslovila a ona mi poskytla prvé odborné články.
Slabé mlieko neexistuje, ale zlé prisatie áno.

Oslovila som aj Jacka Newmana, ktorý mi niečo odobril, no a keď to už nebolo „zakázané“, rozhodla som sa, že to budem skúšať aj ja v poradenstve. Neskôr sa mi podarilo skontaktovať sa s americkou propagátorkou tejto polohy Nancy Mohrbacher, a tiež s veľkou odborníčkou na dojčenie Catherine Genna Watson, ktorá je autorkou učebnice Supporting Suckling Skills a robí aj výskum v oblasti dojčenia. Im kladiem dodne otázky, ak si neviem s niečím poradiť.

Pamätáte si na nejaký prvý prípad?
Mala som mamičku s dvojičkami, ktorá žila v Nemecku. Jedno dieťa sa dojčilo dobre, druhé nie. Bola z toho nešťastná. Jedno z dvojičiek malo malú bradu, čo jej povedala pediatrička. Opäť cez skype sme to spolu prešli, dieťatko skúsila dojčiť vo vertikálnej polohe, a šlo to. Tak sa mi potvrdilo, že v prípade malej brady vertikalizácia polohy umožňuje maximalizáciu záklonu, a aj takejto brade sa dostať do prsníka. Od Diane Wiessinger som sa dostala ešte k uznávanej britskej pôrodnej asistentke a docentke Suzanne Colson, ktorá v štúdii nazvala polohu pololežmo revolúciou v dojčení. S tým, že ide o komplexnú biologickú starostlivosť. Nielen o polohu, ale o celkový koncept dojčenia, čo dieťa robí, ako si pozerajú s matkou do očí, všetky reflexy.. Skrátka je to celá tá krása dojčenia. Tak som získala odborné podklady, a odvtedy som to prezentovala vo svojom poradenstve.

Má táto poloha aj nejaké nevýhody?
Nemyslím. Je o tom, že mamička môže mať voľné ruky. Môže si pohodlne sadnúť, môže polihovať, môže sa aj postaviť, prípadne použiť šatku a dieťa môže stále komfortne piť. Dieťatko je v tejto polohe navyše samostatné, kompetentné, môže zakašlať, pozrieť sa, vie, čo má robiť. A my zrazu vidíme, aké je to dieťa dokonalé, ak mu vytvoríme priestor. Nič nepotrebuje. Kdežto v perinke, bežných horizontálnych polohách či v priečnej je bezbranné. Samostatnosť bábätka vo vertikálnej polohe predchádza aj komplikáciám, napríklad štrajku. Keď bábätko trocha podrastie a pri dojčení v horizontálnej polohe sa spustí veľa mlieka, dieťa to začne odmietať. Nevie čo s toľkým mliekom, vzniká takzvaný štrajk. V zvislej polohe si vie poradiť.

Nehrozí napríklad, že zošmykne z matky, keď ona zaspí a prestane ho držať?
Na bezpečnosť sú tu už dvaja. Pri priečnej polohe bola len matka. Tu sa môže obložiť vankúšmi, vždy odporúčam istiť dieťa zboku rukou... Stáva sa mi, že keď idem k nejakej mamičke, prvýkrát má pri mne holé dieťa na rukách bez perinky. Dovtedy držala len perinku, tak, ako jej to kázali v pôrodnici. Namiesto toho, aby jej umožnili manipulovať s dieťatkom.

S mladšími dcérami a psom v záhrade, ktorá jej jej veľkou záľubou.

Foto: archív Jany Michálkovej

Hoci je táto poloha prirodzená a evidentne výhodná pre matku aj dieťa, u nás ste jej priekopníčkou. Aké to je? Necítite sa osamelá?
Nie som celkom sama. Pomohla tomu napríklad Anna Pohořálková z Moravy, ktorá sa venuje vertikálnemu noseniu a robí i kurzy. Mala štúdie, prečo je vertikálne nosenie prirodzené. To nás dalo dokopy, podelili sme sa o znalosti a tie sme každá ďalej šírili po svojej osi. Potom sú tu ešte ďalšie poradkyne, ktoré robia to, čo ja. Jedna si robí dokonca bakalársku prácu o tejto téme, na ktorú sa veľmi teším. Navyše, som človek, ktorý ide troška s hlavou proti múru. Keď vidím cieľ, správnu vec, nenechám sa odradiť. Aj v tomto prípade ma kritika posúvala ďalej. Keď mi povedali nie, hľadala som ďalej, študovala hlbšie. Napokon som sa osamostatnila a začala spolupracovať s časopisom Dieťa. Tým by som sa rada aj poďakovala za priestor a podporu.

Aké máte ohlasy od mamičiek na takéto dojčenie „po indiánsky“?
Pre nich je to oddych, menej namáhavé. Pocit relaxu, že to ešte nevideli, nepočuli. „Škoda, že to neučia v pôrodniciach,“ vravievajú mi.

Predsa len, napriek všetkým výhodám tejto polohy – v noci je najpohodlnejšie dojčenie poležiačky, keď matka len dieťatku ponúkne prsník z boku, to sa napije, upokojí a – spí sa ďalej.
Tiež som takto dojčila. Je to úplne v poriadku. Je to síce horizontálna poloha, ale dieťa má pri nej možnosť zakloniť hlavu. Ak obaja s mamou ležia na boku a tá si ho jemno pritláča poza chrbát, tak sa vie samé usporiadať, nepadá jej z prsníka. Indiáni síce aj v spánku dojčia v polohe pololežmo, s bábätkom na hrudi, keď spia vo svojich závesných sieťach. Ale my nie sme Indiáni.

Niekto by možno namietal, že hlávka dieťaťa je príliš vzadu, prípadne dieťa je na brušku, že mu môže byť nepríjemne stlačené...
Najlepšie to vidno na spokojnosti dieťaťa. Aj štúdia Suzanne Colson dokázala, že pre dieťa je najlepšia poloha na brušku v naklonenej rovine aspoň 35 stupňov. Nie v polohe mŕtvej matky, keď tá leží chrbtom na rovine. Čo sa týka záklonu hlávky – aj na kurzoch prvej pomoci sa na uvoľnenie dýchania zakláňa hlava. To isté sa deje aj v tejto polohe. Dieťa dokáže veľa piť a ľahko dýchať. Okrem toho sa často poukazuje na noštek v prsníku. V horizontálnej polohe noštek v prsníku znamená, že brada v prsníku nie je, lebo dieťa je v predklone. Avšak pri vertikálnej polohe noštek v prsníku pre mňa signalizuje super zaborenú bradu, lebo hlavička je v záklone. Noštek v prsníku pri dýchaní obvykle neprekáža – dieťa ho má špeciálne sploštený tak, že môže dýchať okrajom nosných dierok.

A to tlačenie na bruško? Nemôže brániť v prijímaní potravy?
Všetky zvieratká sú na štyroch alebo na brušku. Dôležitá je vertikalizácia. Celá naša tráviaca sústava je nachystaná na to, aby bola vertikalizovaná. Potrava ide zhora dolu, vzduch ostáva hore. Mamičky sú zvyčajne naučené na odgrgnutie, tiež dieťa dávajú automaticky vertikálne, bruškom na rameno. Aj významný neurovedec Dr. Nils Bergmann, ktorý dokázal význam kontaku koža na kožu, propaguje metódu starostlivosti o predčasniatka klokankovaním, a to je presne poloha pololežmo. Bol aj na Slovensku.

Čo je ešte dôležité pre správne dojčenie?
Čo ešte odporúčam, je kontakt koža na kožu pri dojčení, minimálne v prvých dňoch. A veľmi zdôrazňujem, nechytať dieťa pri dojčení za hlavičku. Záklon je pri dojčení veľmi dôležitý. Dieťa potrebuje hýbať hlávkou, byť samostatné. Čo môže byť zlé, je predklon. Ide mi predovšetkým o to, aby dojčenie prinášalo radosť, a oddych pre matku i dieťa.

Myslíte si, že príde doba, keď túto polohu budú ukazovať mamičkám v našich pôrodniciach?
Dúfam, že áno. V USA, Írsku či Nemecku je to už štandardom. U nás, pokiaľ viem, nielen Mamila, ale aj Inštitút dojčenia školí poradkyne stále na priečnu polohu. Bohužiaľ, stále tu neprechádza ani bonding, nieto ešte podpora dojčenia.

Prečo sa ľudia prirodzenej polohy boja?
Nevideli to. S tým sa najčastejšie stretávam. To sme ešte nevideli, hovoria. Nemajú vzory. Až keď spomeniem dojčiace sa mačiatka na mačke, vtedy sa im rozjasní. Preto je dobré, ak to vidia či už na fotografiách alebo na videách.

Myslíte si, že by mohlo byť viac detí dlhšie dojčených, keby matky poznali túto polohu?
Určite áno. Kebyže mám tú moc, tak prvé čo urobím, zruším perinky a samostatné postieľky. Mama má robiť dieťaťu postieľku, potom je to pohoda. Voľakedy boli šestonedieľky za kútnou plachtou, kde oddychovali. To už dnes nie je, namiesto toho je tu stres – perinka, kŕmenie každé tri hodiny, odsávanie a podobne. Keby mamičkám niekto povedal – ležte a vychutnávajte si to, to je to najkrajšie, čo je, bolo by to jednoduchšie. Ako vravia svetoví odborníci, už len zlá poloha spôsobuje komplikácie, ktoré potom spôsobujú odstavenie. Napríklad ak sa dieťa správne neprisaje, prsník sa následne nevyprázdni, vznikajú aj zápaly alebo nedostatočné priberanie bábätka. Slabé mlieko neexistuje, ale zlé prisatie áno.

Pozrite si video Dojčenie v prirodzenej polohe

Ing. Jana Michálková je poradkyňa pri dojčení. Poradenstvu sa venuje od roku 2010. Neodporúča a odmieta podávanie umelého mlieka, pokiaľ neboli vyčerpané iné alternatívy. Rovnako neodporúča a odmieta používanie umelých náhrad prsníka (cumlík, fľaša, klobúčik). Pri poradenstve sa riadi Medzinárodným kódexom marketingu náhrad materského mlieka a princípmi vzťahovej výchovy. V priemysle detskej umelej výživy nemá žiadne záujmy.



Prvý rok - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >