Jednoduché dojčenie v jednoduchej prirodzenej polohe.
Foto: Jana MichálkováV drvivej väčšine pôrodníc ukazujú mamičkám novorodenecké sestry dojčenie v polohe kolíska, a to dokonca v nevhodnej perinke, keď bábätko leží matke v náručí, prípadne na dojčiacom vankúši a matka si ho prikladá k prsníku. Táto poloha je dosť nepohodlná, a z hľadiska fyziky aj neprirodzená. K miernemu zlepšeniu dochádza pri priečnej polohe, čo je upravená poloha kolíska, kedy bábätko aspoň mierne zakláňa hlavu, ale to je tiež spojené s námahou a v prípade väcších problémov s pitím mliečka nestačí.
Matka musí často dieťa držať, aby nespadlo, dbať na to, aby malo zaklonenú hlávku a dokázalo dostatočne vnoriť bradu do prsníka, prípadne ešte k tomu pridržiavať prsník. Toto nepohodlie často núti ženy rýchlo skončiť dojčenie, dieťa nie je schopné prsníky dostatočne vyprázdniť, niekedy prichádza až k zápalom.
Keď pomáha samotná príroda
V prirodzenej polohe je to ale iné. Ako napovedá jej názov – všetko je oveľa jednoduchšie, skrátka prirodzené. Bábätko na matke smeruje nožičkami k zemi, leží na jej bruchu a opiera sa o stehná. Rukami ju obopína, nevisia mu teda vo vzduchu a nie je nijako neprirodzene poskrúcané. Hlávka sa zakláňa automaticky, brada sa vnára do prsníka, čo uľahčuje pitie bábätkám, aj tým s malou bradou.U nás táto poloha príliš propagovaná nie je, čo je na škodu. Mnohé mamičky sa jej dokonca boja, keďže ešte stále medzi mnohými pretrváva mýtus zo socializmu, že pre bábätko a zdravý vývoj chrbtice je najlepšie, ak leží na chrbátiku na rovnej podložke. (Opak je však pravdou, chrbátik bábätka je prirodzene zakrivený a vyrovnáva sa postupne ako rastie.)
Aj Indiánky dojčia vertikálne, ako hovorí etnólóg Minslav Zelený Atapana, ktorý medzi Indiánov chodieva a ich životný štýl dobre pozná, horizontálna poloha je pre dieťa neprirodzená. Všetko máme vo vertikále – podzemie, zem, nebesia, vysvetľoval.
Jednoduché dojčenie v jednoduchej vertikalizovanej polohe.
Foto: Adrian WarrenSimone prirodzená poloha pomohla po nekonečných týždňoch trápenia poriadne nadojčiť svojho syna. „Ak dieťa málo otvára ústa, je v podstate nemožné nadojčiť ho v štandardných polohách, napríklad v polohe kolísky, pretože nedokáže zaboriť hlavu do prsníka. Som vďačná, že som mohla objaviť prirodzenú polohu pololežmo, ktorú mi ukázala moja posledná laktačná poradkyňa pani Jana Michálková, za čo jej neskutočne ďakujem. Už v priebehu prvých minút zistila, prečo sa moje dieťa nedokáže prisať a plnohodnotne nadojčiť. Nebyť jej rád, dnes nedojčím,“ uviedla Simona pre časopis Dieťa.
Prirodzená poloha jej maximálne vyhovuje. „Z vlastnej skúsenosti viem, že je pre matku aj pre dieťa lepšia. Je veľmi pohodlná a nie je pri nej potrebné neustále cibrenie,“ dodala.
„Každé dieťa sa raz prisaje“
Všetky poradkyne, ktoré Simona zo začiatku kontaktovala, jej radili mlieko odsávať a kŕmiť syna pomocou laktačnej pomôcky – cievky, ktorá vedie z pohárika do úst dieťaťa, podobne ako slamka. Popritom ho mala prikladať na prsník a užívať bylinky na podporu tvorby mlieka. Predpokladali, že keď sa bude tvoriť viac mlieka, dieťatko sa prisaje. „Každé dieťa sa raz prisaje,“ vraveli jej.Syn sa neprisával, nepomohlo ani nastrihnutie uzdičky pod jazykom, akurát sa Simone zapálili prsníky a bola nútená dokrmovať umelým mliekom, ktoré však bábätku nechutilo.
Napriek tomu však, odhodlaná dojčiť, hľadala ďalej. Laktačnú poradkyňu Janu Michálkovú, ktorá jej pomohla nájsť správnu polohu, našla na internete.
Keďže mal syn extrémne malú bradu, Jana Michálková jej odporúčala uľahčiť mu pitie okrem zmeny polohy aj pomocou klobúčikov, ktoré sa odporúčajú naozaj iba výnimočne. Tie prestal potrebovať, keď mal dva a pol mesiaca. Dnes je dojčený bez problémov, a Simona si to konečne užíva.
Odsávanie je veľké trápenie
A čo na to samotná poradkyňa? „Pre úspešné dojčenie je najpodstatnejším faktorom, aby bola brada poriadne zatlačená do prsníka. Tá pri satí stláča prsník podobným mechanizmom ako je ručné odstriekavanie, a zároveň umožní, aby sa bradavka mohla dostať čo najhlbšie do úst. Dieťatko potom saje mliečko tak, že zadná časť jazyka sa dvíha a klesá, ako piest na pumpe,“ vysvetľuje Jana Michálková.Na zatlačenie brady do prsníka je podľa nej kľúčová práve poloha. „Ak sa hlavička v klasických horizontálnych polohách ocitne vedľa prsníka alebo nebodaj pod ním, dieťa zostáva odkázané na matku, či si ho pritlačí k sebe, aby sa brada do prsníka dostala. No pri prirodzenej polohe dieťatko leží na mame zhora a hlavička je na prsníku, čím sa vytvorí dokonalý záklon hlavy, ktorý vystrčí bradu dopredu a tá sa potom zaborí do prsníka. Tiaž hlavičky ju tam zatlačí a bábätku sa pije úžasne ľahko,“ vysvetľuje celé „tajomstvo" prírodných zákonov.
Prirodzenú polohu Jana Michálková odporúča matkám, aby im pomohla vyhnúť sa odsávaniu a dokrmovaniu bábätiek mimo prsníka. „Považujem to za veľké trápenie mamičiek. Namiesto spoločného kontaktu majú dieťa mimo seba. Bábätko sa namiesto plného kontaktu s matkou počas kŕmenia o ňu len čiastočne opiera. Nedojčí sa na požiadanie, namiesto malých častých dávok dostáva menej často veľké dávky. Hrdinstvo je síce pekná vec, ale som radšej, ak sa mu v prípade dojčenia môžeme vyhnúť,“ uzatvára.
Pozrite si VIDEO Jany Michálkovej, ako sa Simonin syn konečne schuti napil z matkinho prsníka:
Odborníčka na dojčenie z USA Diane Weissinger o ňom povedala:
„Usmievala som sa celý čas! Rada by som toto video posunula Catherine Watson Genna a Nancy Mohrbacher (autorka knihy Breastfeeding Answers Made Simple). Myslím, že to budú milovať ako učebný nástroj. Páči sa mi použitie očného kontaktu ako miery efektívnosti dojčenia. ..."
