Dojčených je na Slovensku len polovica bábätiek.
Foto: shutterstock.com„Na Slovensku pretrváva priaznivý stav vo výžive detí. Obľúbenosť dojčenia je na Slovensku stále pomerne vysoká,“ konštatuje Národné centrum zdravotníckych informácií vo svojej výročnej správe s tým, že dojčených je „až“ 52,4 percenta detí.
Vzhľadom na skutočnosť, že z fyziologického hľadiska môže dojčiť takmer každá žena, potrebuje k tomu len správne prostredie a v prípade potreby správnu radu, je to však stále veľmi málo.
Aj keď, čo je potešujúce, dojčených bábätiek je viac než napríklad v roku 2009 či 2011, kedy to bolo len 45 a 50 percent. Oproti roku 2015 však ich počet už mierne poklesol. Zatiaľ najviac bábätiek bolo na materskom mlieku v roku 2013 – 53,6 percenta.
Dôvodov, prečo svoje deti nedojčí viac žien, je viacero. V prvom rade je tu často nevhodný prístup v pôrodniciach, keď mamičky dostávajú od personálu šestonedelia nesprávne rady, napríklad že dojčenie má trvať len niekoľko minút, že dieťa nesmie zaspať na prsníku. Prípadne že mamičky majú mať dieťa zabalené v perinke, nebrať ho na ruky, len ak ho chcú prebaliť a nadojčiť, a podobne.
Naopak, podporných informácií, napríklad o prospešnosti kontaktu koža na kožu, ktorý napomáha okrem iného aj dojčeniu, poskytuje len málo nemocníc. Kvalifikovanej pomoci či názorných ukážok správneho priloženia si bábätka k prsníku sa im tam dostane len zriedkavo. Naopak, časté sú prípady, ak plačúce dieťa dostane cumlík alebo umelú výživu.
V ďalšom rade to je masívna reklama výrobcov umelej výživy, ktorej sú rodičia vystavovaní takpovediac na každom kroku. Naopak, možnosti, kde sa obrátiť s prosbou o pomoc pri dojčení, si mamičky musia hľadať zväčša samé na internete.
Podľa laktačnej poradkyne Jany Michálkovej väčšina slovenských žien dojčiť chce. „Neexistuje také, že idú do pôrodnice s tým, že si nechcú pokaziť poprsie. Akurát očakávajú, že im v pôrodnici so všetkým pomôžu, ale bohužiaľ, realita je iná, čo je veľmi na škodu.“
Podľa nej by pomohol zákaz propagácie umelej výživy, zrušenie periniek v pôrodniciach a ich nahradenie fyzickým kontaktom matky a bábätka. „Brzdou sú zastaralé a manipulatívne prístupy k pôrodom, ktoré rozbeh dojčenia v skutočnosti blokujú namiesto toho, aby ho prirodzene rozbehli. Teda namiesto bondingu a fyzického kontaktu je výhrevne lôžko, separácia s časovým obmedzovaním kontaktu,“ myslí si Jana Michálková.
Na druhej strane však pripomína, že slovenské ženy majú možnosť dojčiť svoje bábätká aj vďaka ústretovému sociálnemu systému. Materské dávky a rodičovský príspevok, ktoré umožňujú mamičkám zostať s dieťaťom doma tri roky, im vytvárajú oveľa lepšie podmienky oproti niektorým západným krajinám, kde sú ženy nútené vrátiť sa rýchlo do práce. „To si treba veľmi vážiť, bez toho by určite nebol ani ten 50-percentný podiel dojčenia v šiestich mesiacoch, a ani čoraz vyšší podiel dlhodobého dojčenia. To je obrovské ďakujem,“ zdôrazňuje.
Prečo dojčiť
Materské mlieko je tou najlepšou výživou pre bábätko. Obsahuje všetky dôležité látky, ktoré dieťa potrebuje, je ľahko stráviteľné, má vždy správnu teplotu, je zaručene čerstvé. V prvých mesiacoch zabezpečuje dieťaťu imunitu. Navyše, pri dojčení prebieha vzájomná interakcia, medzi dieťaťom a matkou sa vymieňajú imunologické informácie. Navyše platí, že čím viac bábätko pije, tým viac mlieka sa tvorí. Dojčenie je pre bábätko vhodné aj z psychickej stránky. Pri prsníku sa rýchlo upokojí, ľahko zaspí, užíva si matkinu blízkosť, ktorú potrebuje.ANKETA:
