Deti vedia byť k sebe navzájom niekedy kruté, neuvedomujú si dosah svojich slov, prípadne si takto riešia vlastné traumy.
Foto: shutterstockZnáma rodičovská poradkyňa Naomi Aldort vo svojej knihe Vychovávame deti a rastieme s nimi opisuje scénku, keď za mamou prišiel sedemročný syn s plačom, lebo mu brat povedal, že je osol a zbúral mu vežu z kociek. Tá syna objala a opýtala sa: „A si osol?“ Tomu to stačilo, povedal, že nie je, ešte raz sa posťažoval, že mu brat zbúral vežu a spokojný odišiel. Čo bolo treba riešiť viac, bolo správanie staršieho brata, čo ho k nevraživosti viedlo. Ukázalo sa, že starší syn sa cítil ukrivdený uprednostňovaním mladšieho brata a pochybovaním o vlastnej sebahodnote.
Koučka a regresná terapeutka Michaela Ray zasa odporúča tzv. bublinku bezpečia. Vytvoriť ju možno rozhovorom s dieťaťom. Koučka a autorka knihy Olívia v bublinke odvahy to opisuje na príklade, keď jej štvorročnej dcére deti v škôlke hovorili, že je špinavý šváb.
Čo v takej chvíli robiť? „Zobrala som si ju na ruky a cítila som, ako sa chveje. „Už si v bezpečí, mojka. Ideme teraz domov a pomôžem ti to vyriešiť dobre, zvládneme to spolu," opisuje v príspevku na svojom facebookovom profile. Doma si dcérou urobili spomínanú techniku bublinky bezpečia. „Predstavovala si, ako sa nepríjemné slová zosúvajú dolu po bubline a nemôžu zasiahnuť jej srdiečko. Vyskúšali sme si to virtuálne. Potvrdila, že to funguje. Dohodli sme sa, že zajtra pôjde do škôlky s bublinkou a ak jej niečo zlé budú hovoriť, tak že na všetko odpovie: To, čo o mne hovoríš, si ty sám. A keby ju deti strkali, môže sa brániť a odsotiť ich od seba,“ uvádza Michaela Ray.
Ako vysvetľuje, takáto veta neeskaluje konflikt a zároveň nastavuje hranice. „Ak by im dcéra tiež nadávala, predbiehali by sa v tom, kto vymyslí horšiu urážku, môže sa špirála nenávisti zvyšovať. Táto veta je len zrkadlo a druhá strana má kedykoľvek možnosť upraviť to, čo hovorí, aby sa jej vlastné výroky nedotkli. V konflikte je nudná. Dá sa použiť stále dokola na čokoľvek:“
A výsledok? Aj druhý deň sa deti pokúšali z dievčatka vysmievať, no keď im povedala, že „to, čo hovoríš, si ty sám,“ prestali. Už ich to nebavilo.
Ak majú deti problém bublinku si predstaviť, je možné ju aj nakresliť, napríklad dieťaťu na ruku s tým, že ho ochráni.
