Ak ste na mobile väčšinu času aj počas hier s dieťaťom, nečudujte sa, že ho vaše dieťa považuje za niečo, bez čoho sa nedá žiť.
Foto: shutterstock.comŠkodlivé vplyvy elektroniky sú známe: oslabenie sociálnych a komunikačných zručností, poškodenie zraku, zlé držanie tela, slabá fyzická kondícia, podráždenosť, nezáujem o reálny svet a dianie okolo seba, málo rozvíjaná predstavivosť i tvorivosť, a ďalšie.
Je prirodzené, že dieťa túži mať mobil, najmä ak vidí doň pohrúžených vlastných rodičov, čo je dnes častý jav, keďže mobily používame okrem telefonovania aj na vybavovanie mailov, nákupov, na fotenie či nakrúcanie videí. Je to pre nich nesmierne zaujímavá a atraktívna hračka, o ktorej nevýhodách pochopiteľne nevedia.
„Som dosť zhrozená, keď vidím päťročného syna, ako chodí s drevenou kockou, ktorá je akože jeho mobilom. Fotí, „ťuká“ správy, pozerá internet a podobne. Dokonca niekedy nepríde ani jesť skôr, než si ho akože vypne,“ opisuje Bratislavčanka Martina. Jej staršia dcéra má deväť rokov a popri hre s bratom čoraz častejšie si začína pýtať vlastný telefón, lebo spolužiačky v škole už majú. „Zatiaľ som rozhodnutá nevyhovieť, ale neviem, dokedy to vydržíme,“ vraví.
Rodičia by podľa psychológov mali s mobilom naozaj počkať, kým dieťa vyspeje. Vzhľadom na rozdielnosť detí sa nedá povedať veková hranica, podstatné však je, aby mobil nenarušil vzťahy dieťaťa s vonkajším svetom.
Jasné „nie“ a jasné vysvetlenie
Ak dieťaťu odmietnete kúpiť mobil, pokojne mu vysvetlite prečo. „Povedzte, že telefón nie je hračka, že musí počkať, kým vyrastie,“ radí aj klinická psychologička Angahard Rudkinová v knihe Čo si myslí moje dieťa. Podľa nej je dobré, ak dieťaťu napríklad poviete, že je to „mocný minipočítač, ktorým sa otvárajú dvere do obrovského dospeláckeho sveta a ono je príliš malé, aby sa po ňom len tak prechádzalo“.Odporúča tiež ozrejmiť, koľko taký telefón stojí. Tým, že ho majú deti denne na očiach, si totiž často myslia, že je to lacná, ľahko dostupná hračka, na ktorú majú právo. Dieťa by malo chápať, že na telefón musí „dorásť“, byť pripravené ho zvládnuť.
Nielen zakazujte, tiež počúvajte
Popri odmietnutí však nezabudnite dieťaťu načúvať. Opýtajte sa ho, prečo telefón vlastne chce, čo s ním bude robiť, ako ho bude využívať. Niekedy jeho odpoveď môže odhaliť iný problém, napríklad že dieťa túži po uznaní druhých a myslí si, že mu k nemu pomôže práve mobil. V tomto prípade treba riešiť sociálne kontakty dieťaťa.Angahard Rudkinová v spomínanej knihe odporúča tiež rodičom, aby pre svoje dieťa urobili zaujímavejším skutočný svet. „Rodinnú zábavu si stanovte ako prioritu, aby sa mu displeje a obrazovky nezdali vzrušujúce,“ odporúča.
V neposlednom rade je dôležitý prístup samotných rodičov k mobilu. Ak sa od neho nevedia odtrhnúť napríklad ani pri hre s dieťaťom, to logicky nadobudne pocit, že bez smartfónu sa nedá žiť. Ak mu však vysvetlia, že ho používajú napríklad na prácu, fotenie či na kontakt so starými rodičmi, dieťa ľahšie pochopí jeho skutočný zmysel a možno aj to, že momentálne na tieto aktivity postačia mobily otca a mamy.
Mobil ako kontrola?
Vďačným argumentom (alebo zámienkou?), prečo dieťaťu pri žiadosti o mobil vyhovieť je, že prostredníctvom telefónu ho potom môžu rodičia ľahšie kontrolovať či kedykoľvek sa s nimi skontaktovať. Ani to však celkom neplatí, pretože čas, ktorý dieťa strávi na mobile telefonovaním s vami bude len zlomkom jeho ostatných aktivít na tomto zariadení.Navyše, naozaj nie je nevyhnutné, aby dieťa podávalo hlásenie o každom svojom kroku. Aj keď mnohí rodičia cítia obavy, doba nie je horšia (aspoň podľa policajných štatistík o trestných činoch páchaných na deťoch na ulici) ako za našich detských čias, kedy sme o mobiloch ani nesnívali. Naopak, mobily a nekontrolovaný svet internetu zvyšujú riziká ublíženia, napríklad že sa dieťa stane obeťou sexuálneho predátora.
ANKETA:
