Je virtuálny svet zaujímavejší ako ten skutočný?
Foto: shutterstock.comVyplýva to z prieskumu agentúry NMS Market Research pre značku Milka. Podľa neho 74 percent žiakov na prvom stupni sleduje televízor zhruba dve hodiny denne a 76 percent stredoškolákov strávi toľký čas na sociálnych sieťach.
Ďalšou obľúbenou činnosťou sú videohry, nad ktorými trávia deti dokonca viac času než pred troma rokmi. Najpopulárnejšie sú medzi žiakmi na základnej škole, predovšetkým u chlapcov, z ktorých dve tretiny hrajú tieto hry každý deň.
Slabšia sústredenosť, vyššia nervozita
Ich rodičov to znepokojuje, dokonca sa snažia čas s elektronikou svojim potomkom obmedzovať. Psychologička súhlasí: „Z môjho pohľadu rodinného terapeuta je žiaduce, aby dochádzalo k obmedzovaniu a nastavovaniu pravidiel, čo sa týka hrania videohier a využívania elektronických zariadení. U detí sa týmto znižuje koncentrácia, zvyšuje nervozita, správanie detí je agresívnejšie a dochádza k nižšej miere socializácie,“ vraví koučka, psychologička a rodinná terapeutka Nora Lauková.Ako vysvetľuje, elektronika je novodobá droga, ktorá má za následok na celkovú únavu, či nesústredenosť, čo sa premieta aj do výsledkov v škole. „Elektronické prostriedky nám majú pomáhať a nie nás obmedzovať. Ide o negatívny fenomén, ktorý obmedzuje deti v celkovom osobnostnom rozvoji,“ zdôrazňuje.
Najviac detí, 90 percent, má mobil, nasleduje notebook (61 percent), tablet (52 percent), počítač (45 percent) a herná konzola (34 percent). Podľa výskumu sa čas za monitorom snaží deťom obmedzovať viac než tri štvrtiny rodičov (77 percent).
Väčšina detí krúžky nenavštevuje
Potešujúce je, že slovenské deti chodievajú aj von, aj keď tam zrejme netrávia až toľko času, koľko by mohli. Podľa prieskumu ide vo voľnom čase vonku 80 percent z nich, v priemere na dva a pol hodiny. Mladšie deti sa tam predovšetkým hrajú a sú väčšinou s rodinou, staršie s kamarátmi.Otázne je, ako aktívne sa deti vonku hýbu, keďže zdravotnícke štatistiky odhaľujú nízku telesnú zdatnosť detí a rastúcu obezitu.
Čas, ktorý trávia deti mimo školy je podľa Nory Laukovej do veľkej miery ovplyvnený prioritami rodičov. V súčasnosti ide mnohým o to, aby ich spoločné aktivity s deťmi boli pre ne poučné a zábavné. „Mnohí rodičia majú záujem, aby sa dieťa profilovalo/rozvíjalo aj mimo školy a tomu prispôsobujú spoločne trávený čas,“ opisuje súčasný trend.
Ak by si niekto myslel, že rodičia preto deti prihlasujú na množstvo krúžkov, nie je to tak. „Škola, klavír, balet, nemčina“ už tak celkom neplatí. Krúžkom sa venuje len 37 % slovenských detí, aj to najčastejšie na prvom stupni základnej školy. Na druhej strane sa však niektoré deti (dve pätiny) oveľa viac učia než pred troma rokmi.
Priveľký tlak na výkony
Svoju rolu tu hrajú rastúce nároky s pribúdajúcimi ročníkmi, predovšetkým u detí na prvom stupni a tlak rodičov, aby podali čo najlepšie výkony a zaistili si tak prijatie na výberové školy. Potvrdzuje to Nora Lauková: „Rodičia majú oproti minulosti na deti oveľa vyššie nároky. Dnešný systém školstva im dáva možnosť vyberať si za deti, aký bude ich ďalší rozvoj a profesijná profilácia. Súvisí to najmä s tým, že rodičia očakávajú, že ich deti budú na gymnáziách a následne majú potrebu, aby dieťa niečo dosiahlo a znamenalo,“ vysvetľuje. Toto všetko vyvoláva na deti veľký tlak a spôsobuje, že deti trávia celé hodiny nad učením.Týka sa to už štvrtákov pri prijímacích pohovoroch na osemročné gymnáziá, kde musia zvládnuť veľmi náročné učivo. „Môj názor je, že v piatej triede, keď je dieťa citovo stále ešte dieťa, tlak rodičov môže spôsobiť, že to dieťa do budúcnosti odradí absolvovať ďalšie štúdium, prípadne sa nebude chcieť učiť,“ varuje pred priveľkými nárokmi psychologička.
