A toto? Normálka či nebezpečné? Ilustračné foto.
Foto: Patricia PoprockáDieťa v prevlekovačke, akú by ocenil nejeden gymnastický tréner, držiac sa za vrchný rám postieľky, samozrejme rovno nad spodnou hranou. Deväť z desiatich rodičov ho už v takom prípade vidí s dolámanými väzmi v márnici, desiaty si ho pokojne natáča na mobil, s dôverou, že si poradí.
Ak kliknete na šípku na boku tohto videa, ukážu sa vám záznamy ďalších skvelých detských kúskov, nad ktorými väčšine dospelých tuhne krv v žilách: Dieťa lezúce na okno až po samý strop, ďalšie to skúša pavúčím štýlom priamo po dverách, tretie, ktoré sa šplhá „len“ po detskej preliezke na to určenej, oproti nim vyzerá ako slabý odvar.
Aby toho nebolo málo, na ďalšom videu sa dieťa rozhodne zo spodnej postieľky vyliezť k mame na tú vrchnú, iné prelieza zábradlie alebo cez okno spolujazdca von z auta. Našťastie, všetky majú šťastný koniec, potvrdzujúc slová americkej psychoterapeutky Jean Liedloffovej, autorky knihy Koncept kontinua, venovanej výchove, v ktorej opisuje svoje poznatky zo života Yeguánskych indiánov. Tá zastávala názor, že už malé deti majú pud sebazáchovy a schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo.
Napokon, aj spomínaní indiáni nechávali podľa nej svoje maličké deti spoznávať nebezpečenstvo – napríklad im umožnili chytať do rúk ostré nože či horiace polienka. „Nielenže si neodrezali prsty, oni si ani trochu neublížili... nespálili si vlasy, ani nikoho nepopálili,“ opisuje Jean Liedloffová knihe.
Dôvod, že sa im nič nestalo, videla v zodpovednosti, ktorú rodičia nechávali na svojich deťoch. Ak ju totiž za deti preberajú dospelí, čo je prípad našej kultúry, keď deti chránime pred akýmkoľvek možným nebezpečenstvom, tie si ju nemajú ako vypestovať.
Podarí sa im to vtedy, ak im prenecháme zodpovednosť a zároveň budeme dôverovať v ich schopnosti to zvládnuť. Ak totiž od dieťaťa rodič očakáva, že sa im čosi nepodarí, dieťa očakávanie splní a výsledkom je nezdar. „Ustrašený pohľad, myšlienka – len nech ti to nespadne, alebo sľub – pozor, spadneš!, to všetko protirečí detskému pudu sebazáchovy a imitačným sklonom, a nakoniec spôsobí, že dieťa poslúchne,“ píše v knihe Jean Liedloffová.
Nuž, naozaj to môže fungovať aj opačne, o čom svedčia aj tieto videá.
