Nože deťom do rúk rozhodne patria. Ako inak sa s nimi majú naučiť zaobchádzať?
Foto: shutterstock.comAko sa nedávno vyjadril pre Radio Times, nie je dôvod malým deťom nože zakazovať, naopak, ak ich dostanú do rúk, je to pre nich veľkým prínosom. Naučia sa totiž robiť bezpečne aj nebezpečné veci. A najlepší je podľa neho superostrý vreckový nožík.
Bear Grylls je otcom troch detí, a ako vraví, nože dáva do rúk aj najmladšiemu, šesťročnému synovi Huckleberrymu. „Vo vatičke“ ho rozhodne nedrží. Bear priznáva, že syn sa nedávno porezal, domov prišiel celý poliaty krvou. „Ale viete čo? Už sa nikdy neporeže. Naučil sa, ako zaobchádzať s nožom,“ cituje ho britský portál Telegraph.
Za nebezpečný Bear považuje skôr tupý nôž. „Keď deťom poviem, uistite sa, že nôž je ostrý, tváre sa im rozžiaria. Ako všetky deti, aj oni chcú super ostrý nožík. Naučte ich teda pristupovať k nemu s rešpektom a náležite s ním zaobchádzať,“ radí.
S rizikom odmalička
Narábanie s ostrým nožom podľa neho k ľuďom aj deťom odpradávna patrí. „Pochybujem, že sa v Británii pred 200 rokmi našlo šesťročné dieťa, ktoré by nevedelo zapáliť oheň pomocou noža a kresacieho kameňa. Deti viedli k tomu, aby boli praktické a vedeli sa vynájsť.“Rodičia podľa Beara aj dnes musia deti učiť, ako prijať a zvládnuť riziko. „Riziko je všade, dokonca aj keď idete po ulici. Tak ak naučíte deti vyhýbať sa riziku, úplne ich oslabíte,“ varuje. Naopak, ak sa naučia robiť aj veci, ktoré nie sú vždy bezpečné, posilní ich to.
Podobný prístup k deťom mali aj Yeguánski indiáni, ktorých život opísala v knihe Američanka Jean Liedloffová. Postrehla, že tam už polročné bábätká brávali do rúk „nože ostré ako britva“, ktoré chlapi používali na lov. Nikto im v tom nebránil a nikto sa nikdy ani neporezal.
Jean Liedloffová to pripisovala prirodzenej zodpovednosti, ktorú človek v sebe má, a ktorá sa s pribúdajúcim vekom a znalosťami prirodzene rozvíja. Ak ju však umelo potláčame, napríklad aj tým, že nebezpečenstvo odstraňujeme z cesty, výsledkom sú poranenia.
Nôž je pre syna prirodzený
Čo je potešujúce, aj na Slovensku sa nájdu rodičia, ktoré svoje deti za každú cenu nechránia. „Syn má päť rokov, a dokáže nakrájať zemiaky, cibuľu. Pomáhať mi začínal, keď mal asi tri. Chcel nôž, tak som mu ho dala. Samozrejme, že sa aj zo dvakrát aj porezal, čo bol preňho poznatok, akási hranica, čo si s nožom môže dovoliť, a čo nie. Nôž je dnes preňho niečo prirodzené, hoci nemôžem s istotou povedať, že sa už nikdy neporeže. Stáva sa hocičo, aj dospelým,“ približuje svoj prístup Bratislavčanka Petra.Priznáva ale, že ju veľmi rozčuľoval prístup zvyšných členov rodiny, najmä starých mám. „Keď videli, že syn berie do ruky nôž, neraz prestrašene híkali, prípadne mu ho hneď chceli brať... Súhlasím s tým, že dieťa si má samé vyskúšať a zistiť, aká vec čo dokáže. Vždy lepšie, ak si nôž sám opatrne ohmatá a poobzerá, lebo ho nepozná, než keď sa má porezať, pretože mu ho niekto hystericky chce zobrať z ruky proti jeho vôli.“
Celý článok portálu Telegraph si môžete prečítať TU.
ANKETA:
