Malá Lara počas vyšetrenia, ktoré už dopadlo dobre.
Foto: archívNám rodičom sa na trpiace dieťa pozerá veľmi ťažko a hľadáme spôsoby, ako mu pomôcť. Nie sme si však istí, čo robiť v prípade, keď už má dieťa vybudovaný panický strach a traumu zo zubára. Násilné nútenie vyvoláva len ďalší strach, stres a zlé zážitky. Nečinnosť rodiča zas môže spôsobiť zbytočnú bolesť, ktorej sa dá predísť. Podobný bol aj príbeh malej Lary a jej rodičov, ktorí boli nútení urobiť rázny krok...
Lara pred vchodom na novú kliniku váhala. Mala päť rokov a so zubármi pár veľmi nepríjemných skúseností. Veľmi ju bolelo, čo jej robili. Niekoľko ľudí ju držalo, lebo chcela ujsť. Pomohlo, keď pohrýzla zubárku. Vtedy sa trápenie skončilo.
Zub ju ďalej bolel, ale bolo to lepšie, ako ísť k zubárovi. Zubná klinika, pred ktorou teraz stála aj s rodičmi, však mala vnútri herňu. Odvážila sa vojsť a o chvíľu už bola zaujatá hrou. Potom jej však sestrička prišla povedať, že je čas ísť dnu.
Nikto netuší, kde sa v tom malom dievčatku zobralo toľko sily, ale vo dverách sa zaprela tak, že ju nebolo možné posunúť ďalej. Už-už sa chystala spustiť krik...
Zlá skúsenosť chce čas
„Toto bola naša posledná šanca,“ spomína na ten moment otec malej Lary. „Buď sa nám podarí začať rozpúšťať dcérinu traumu u zubárky, ktorá sa špecializuje na deti, alebo... Vlastne neviem, čo by sme robili ďalej. Boli sme aj s manželkou zúfalí. Skúsenosti, ktoré mala Lara so zubármi, neboli dobré a celkom som jej rozumel, že sa vzpiera. Ale potrebovala ošetriť zub, už bola celá opuchnutá,“ vysvetľuje.Vtedy sa stalo niečo, čo Rastislav, Larin otec, dodnes považuje za malý zázrak. Zubárka zvolila iný tón, inú rétoriku, než zažili u zubárky predtým, malá pacientka nakoniec privolila, že si sadne do kresla. Nie sama, na mamu. A ostražito sledovala lekárku, či dodrží slovo – nechytí do rúk nič iné, iba zrkadielko a pozrie jej zúbky. Inak sa jej ani nedotkne, nebude jej robiť nič, čo by ju bolelo. Lekárka slovo dodržala a Lara vyšla z ambulancia usmiata: „To bola super doktorka!“
Keď to nevyjde na prvý pokus
Vybrať pre dieťa „toho správneho“ zubného lekára sa nemusí podariť na prvýkrát. Nám môže vyhovovať, ale pokojne sa môže stať, že s dieťaťom si navzájom „nesadnú“. Netreba však zúfať. Ak nie ste spokojní či stotožnení s prístupom a postupmi u jedného stomatológa, môžete vyskúšať iného. „Možnosťou je vybrať si špecializované pracovisko, kde sa venujú výhradne deťom, pretože stomatológovia, ktorí pracujú s dospelými ľuďmi, nemusia mať s deťmi toľko trpezlivosti a empatie,“ uvádza v tlačovej správe detská stomatologička Beáta Marčanová z kliniky Dr. Martin. „U detských pacientov veľa pracujeme so psychológiou, volíme vhodné slová a celé vyšetrenie a ošetrenie prebieha hravou formou. Často tiež treba vedieť zo sekundy na sekundu zaimprovizovať a odhadnúť typológiu dieťaťa, pretože na každé platí niečo iné.“Aby prvá a aj každá ďalšia návšteva u zubára s dieťaťom prebehla čo najpokojnejšie, odporúča sa nikdy dieťa zubárom nestrašiť (keď budeš jesť toľko sladkostí, budú ti trhať zub a ak si nebudeš zúbky dobre umývať, u zubára to bude bolieť...) a neprenášať na dieťa ani vlastný strach zo stomatológa.
„Čo, naopak, treba robiť, je vysvetľovať dieťaťu, čo sa u zubára bude diať. Hovorte o návšteve zubára ako o niečom, čo bude zážitok. Že sa povozíte na čarovnom kresle, pozriete si rozprávku, pani zubárka spočíta dieťatku zúbky špeciálnym zrkadielkom, naučí ho, ako si zúbky správne umývať a mnoho iného. Dobrou pomôckou bývajú knižky či rozprávky so zubnou tematikou, aby dieťa malo akú-takú predstavu, ako to u nás vyzerá. Môžete sa tiež hrať, že vyšetrujete plyšiaka, bábiku alebo seba navzájom,“ dáva dobré rady detská zubárka.
Všetko bude v poriadku!
Foto: archívČím skôr sa začne, tým menej stresu
Jedným z dôvodov, prečo sa odporúča s dieťaťom navštevovať zubnú ambulanciu už po prerezaní prvých zúbkov, je získavanie pozitívnej skúsenosti. Vtedy zvyčajne netreba žiadne zásahy a dieťatko si postupne zvyká a nadobúda voči zubnému lekárovi dôveru.Azda najťažšie je, keď je dieťa u zubára prvýkrát vtedy, keď už je s chrupom problém a treba urobiť nejaký zákrok, ktorý nie je bezbolestný. Presne to sa stalo aj Lare.
„Keď takáto situácia nastane, čo sa deje neraz, na prvej návšteve sa snažíme nerobiť nič. S akútnou bolesťou je to však iné. Pokiaľ dieťa spolupracuje a dá si dôležitosť zákroku vysvetliť, ošetríme ho. Ak nie, odporučíme do nasledujúceho dňa analgetiká a ďalší deň sa mu snažíme poskytnúť termín aj so sedáciou (upokojujúci liek) pri vedomí,“ vysvetľuje postup lekárka z Dr. Martin.
To bol aj prípad malej Lary. Prvýkrát sa so zubárkou dohodla, že jej iba pozrie zúbky zrkadielkom. Keď prišla na druhý deň, mala vypiť špeciálnu vodičku (sedáciu). Podarilo sa to až na druhý pokus.
Po chvíli bola trochu utlmená. Do ordinácie vošla o niečo odvážnejšie, hoci nie s dôverou. Sadla si na mamu a začali sa diať veci. A nie príjemné. „Spoza zavretých dverí som počul, ako strašne kričí. Na pomoc prišla aj ďalšia sestrička. Pre mňa, sediaceho v čakárni, to boli muky. Po chvíli sa však dvere otvorili. Malú som preniesol do auta, doma si ešte na chvíľu ľahla a po hodine to bola opäť ona. Ibaže už bez zuba, ktorý jej vytrhli. A viete, čo je na tom najlepšie? Lara sa na nič z toho nepamätá. Plakala ako o život, ale nevie o tom! Pamätá si, že zubárka bola skvelá a neodmieta ísť tam znova,“ teší sa otec.
Fungujúce riešenia
Na dobrej zubnej klinike si nielen pri dospelých, ale aj pri detských pacientoch dávajú záležať na tom, aby ošetrenie čo najmenej bolelo. „V 95 percentách prípadov ošetrujeme všetkých detských pacientov v lokálnom znecitlivení. Najskôr aplikujeme gél, aby dieťa vpich necítilo, a následne povieme, že ide ,horká vodička‘, ktorú zubožrúty nemajú rady, a pomôže nám zúbok uspať. Všetko robíme tak, aby pomôcky boli mimo zorného uhla dieťaťa,“ pokračuje detská zubárka z kliniky Dr. Martin.„Dieťaťu zákrok vhodnými slovami detailne vysvetlíme, ukážeme mu všetky pomôcky, s ktorými budeme pracovať, a nikdy mu neklameme. Nikdy nehovoríme, že to nebude bolieť. Skôr, že to bude tlačiť, že to bude nepríjemné, ale bude to trvať len chvíľu. A že tých pár minút, počas ktorých môže sledovať rozprávku, je nič v porovnaní s tým, že nemôže v noci pre bolesť spinkať,“ ozrejmuje.
