Ak by sa s rodinami v problémoch systematicky pracovalo, vrátiť domov by sa mohla viac než polovica opustených detí, odhaduje predseda Úsmevu ako dar Jozef Mikloško.
Foto: shutterstock.comSmutná štatististika je o to smutnejšia, že vyše tretinu týchto detí rodičia jednoducho nechceli. „Podľa našich výskumov sa 35 percent rodičov nechcelo o deti postarať, 14 percent sa nemohlo o deti postarať a 51 percent sa o svoje deti nevedelo postarať,“ povedal predseda združenia Úsmev ako dar, ktoré pomáha opusteným deťom, Jozef Mikloško.
Upozornil na ďalší hrozivý trend, a to ľahostajnosť rodičov. „Narastá rezignácia rodičov, pri vynímaní detí z rodín protestuje len 22 percent rodičov,“ poznamenal. Dieťa nie je vec, dieťa má dušu, ktorej možno spôsobiť nevyliečiteľné zranenia a traumu na celý život.
Odborníci sa zhodujú, že rodina je pre dieťa to najlepšie prostredie, a ak má problémy, stojí za to jej pomôcť, aby odobratie dieťaťa z nej bolo len dočasným riešením.
Úsmev ako dar preto spolu s ďalšími zainteresovanými organizuje takzvané stretnutia rodinného kruhu. Ide o to, že na spoločných stretnutiach príbuzní a ľudia spätí so životom ohrozeného dieťaťa hľadajú riešenia, ako problémy vyriešiť, aby dieťa mohlo vyrastať v kruhu rodiny a nie v detskom domove.
Model funguje, za 12 rokov sa odborníkom podarilo zorganizovať takéto rodinné kruhy 180 rodinám s 92-percentnou úspešnosťou. Žiaľ, stále nie sú samozrejmosťou, a to by mala byť výzva do budúceho roka, aby sa kruhy mohli zorganizovať pre čo najviac rodín. „Viac ako 56 percent detí by sa mohlo vrátiť do svojich vlastných rodín, ak by s ich rodinami niekto systematicky pracoval,“ pripomína Jozef Mikloško.