Najdôležitejšia je chuť. Keď sa chce, spievať sa dá i s hrebeňom, hocičo.
Foto: Shutterstock.comJednoduché a neraz aj nezmyselné slovné spojenia v riekankách či piesňach pre najmenších nie sú preto, aby sme z detí robili hlúpe tvory, sú jednoducho prispôsobené tomu, čo ich mozog dokáže pochopiť. Dieťa si ich učením a opakovaním rozširuje slovnú zásobu, zlepšuje výslovnosť, učí sa porozumieť rytmu. Navyše tým, že sú prispôsobené jeho úrovni vnímania, im primerane rozumie a páčia sa mu.
Na druhej strane, nie je nikde napísané, že detské piesne či riekanky sa dieťa „musí“ učiť. Vôbec nie, vystačí si aj s piesňami či básničkami pre starších, ktoré mu predostrú dospelí. Ak však napríklad štvorročné dieťa necháte vybrať, či chce počúvať Spievankovo alebo Elán, vyberie si prvú možnosť. Práve preto, že je to „našité“ na jeho detský svet. Vo vyššom veku to už bude naopak (teda za predpokladu, že rodičia sú fanúšikmi tejto skupiny).
Neznamená to však, že rodičia sa teraz musia zriecť svojej obľúbenej hudby a dookola počúvať to, čo chcú deti. Naopak. Celkom bez výčitiek ich môžu zoznamovať aj s hudbou blízkou ich srdcu. Napokon, to, čo si dieťa zapamätá predovšetkým, je emócia, ktorá pri piesni vzniká, a ktorú cíti od rodičov, samotný význam skladby je až na druhom mieste. Ak bude cítiť v rodine úprimnú radosť či dokonca spoločný spev pri niektorej z piesní, určite si ju obľúbi viac než keď mu nahnevaná matka pustí jeho detské cédečko, aby od neho mala pokoj.
Samotný obsah piesní nie je v ich veku až tak dôležitý, aj keď áno, dieťa niečo chápe lepšie, niečo horšie, no zakaždým predovšetkým po svojom. A s pribúdajúcim vekom sa názor na tú istú pieseň často mení, rovnako ako pri dospelých.
„Moje dcéry obľubovali Spievankovo. Veľa rodičov je presvedčených, že je to výborné detské pásmo, lebo obsahuje okrem zábavy aj poučenie či smerovanie – ako sa treba správať, umývať, pomáhať doma, nehádať...,“ opisuje vlastnú skúsenosť Nina, dnes už matka dvoch teenagerok. „Pesničky vedeli naspamäť, radi ich spievali rôznym návštevám, keď však z nich však mali niečo pretaviť do reálneho života, napríklad čarovné slovíčka prosím a ďakujem namiesto hádky „to je moje!“, to im už veru nešlo,“ usmieva sa.
Zuzana s manželom pri svojich deťoch skúšali podobnú cestu ako teraz načrtáva Robo Papp. „Povedali sme si, že deti nebudeme ohlupovať žiadnymi tralala odrhovačkami a podobne, navyše, samých nás to nebavilo počúvať. Zoznamovali sme ich s hudbou blízkou nášmu vkusu, čiže dnes poznajú ľudovky rovnako dobre ako Karla Gotta, Hanu Zagorovú, IMT Smile či Katku Knechtovú,“ hovorí matka dvoch školákov na prvom stupni. Ako však dodáva: „Deti si ale svoje obľúbené piesne našli i tak samé, vrátane detských, ktoré sa učili v škôlke, prípadne dostali na cédečku od starých rodičov. Teraz, ako sú väčšie, už majú a svojich obľúbených interprétov, Lady Gaga, Sia a tak.“
Zoznamovať teda deti s detskými piesňami alebo nie? Striktné áno či nie nie je odpoveďou. Rovnako ani nútenie sa do niečoho, čo „sa má“. Nechajte to voľne plynúť, napokon, o čo tu ide predovšetkým, je radosť z hudby. A tej je neúrekom, každý si nájde tú svoju.
ANKETA:
