Kto má ešte rád dukátové buchtičky? Ohromné plytvanie, v školských jedálňach vyhadzujú sa dva obedy z piatich

Patricia Poprocká, 7. mája 2022 o 05:21

Máme to denne pred očami a len sa prizeráme. Ohromné plytvanie jedlom v školských jedálňach odhalil nedávny audit Zero Waste kantína občianskeho združenia Free Food. Výsledky sú alarmujúce – pol tony vyhodeného jedla za týždeň na jednej škole.

Ďakujem za obed!

Foto: Shutterstock.com

„Na obedy chodím, ale nejem tam skoro nič. Nechutí mi to, no rodičia vravia, že musím mať teplý obed, tak chodím,“ hovorí piatak Miro. Nie je jediný s takýmto prístupom, dokonca aj deti, ktoré školské obedy jedia, neraz nezvládnu celú porciu a jedlo tak končí v koši.

„Odpad zo školskej jedálne tvorí z 90 a viac percent dobré jedlo, ktoré zvýšilo na tanieri alebo si poň nikto neprišiel,“ cituje online magazín Naše Bio&Eko koordinátorku projektu Zero waste kantína Zuzanu Madajovú z OZ Free Food. Výskum realizovali zatiaľ ako pilotný na jednom bratislavskom gymnáziu, situácia na väčšine ostatných škôl (základných i stredných) však nie je výrazne odlišná. Školská strava sa vyhadzuje všade.

Dôvody? Je ich viac. Najčastejším je, že obed nechutí. Pre audit OZ Free Food to uviedlo 55 percent študentov. Druhú veľkú skupinu tvorili tí, ktorí jedlo nestíhali dojesť, čo bola zhruba pätina opýtaných. Desatine zasa boli porcie príliš veľké a zväčša ju nevládali dojesť. (Malá skupinka veľkú porciu nedojedá dobrovoľne z obavy priberania.)

Vyhadzujú sa ale aj nedotknuté jedlá, keďže jedálne varia pre nahlásený počet stravníkov a niektorí na obed jednoducho neprídu bez toho, aby sa odhlásili. Ceny za jedlo v školskej jedálni sú nižšie než v reštauráciách, štát na ne prispieva sumou 1,30 eura, rovnako i rodičia. Pre niektorých sú to drobné peniaze, čiže prípadné prepadnutie neodhláseného obeda ani nepovažujú za dôležité.

Ako situáciu zlepšiť? Podľa Zuzany Madajovej je cesta viac spolupracovať so samotnými žiakmi a reagovať na ich požiadavky. „Jedálne lístky by sa mali viac prispôsobiť súčasným preferenciám stravovania mládeže, dnešným tínedžerom väčšinou neulahodíte jedlami ako koložvárska kapusta, či granadiersky pochod,“ konštatovala.

Aj keď reklamy ukazujú šťastných mladých ľudí vo fastfoodoch, podľa výsledkov prieskumu nie je pravda, že by jedli najradšej len hamburgery. „Uprednostňujú vyváženú stravu s väčším zastúpením vegetariánskych a vegánskych jedál, súčasťou ktorej sú síce aj pizza či hamburger, ale rovnako aj zeleninové šaláty,“ dodala Zuzana Madajová.

Žiaci by uvítali, keby sa do prípravy jedál mohli zapájať viac, napríklad hodnotením jedál, radi by mali tiež zrozumiteľnejšie jedálne lístky. Pre viacerých žiakov zapojených do prieskumu boli totiž názvy niektorých jedál nezrozumiteľné. Väčšou informovanosť by uvítali aj o možnostiach odhlásenia sa z obedov.

Plytvanie potravinami je dlhodobý trend, zaznamenal ho pred troma aj Výskumný ústav potravinársky. Posledný audit OZ Free Food ukázal, že za týždeň sa na jedného stravníka či stravníčku vyhodia jeden až dva obedy z piatich. Je to veľa a určite za to stojí zmeniť dlhoročnú rutinu v školskom stravovaní. Najmä v súčasnosti pri výraznom náraste cien potravín, energií i služieb. Okrem vyhodených peňazí na nákup surovín, na prípravu jedál a celkovú prevádzku školských kuchýň sú tu ďalšie náklady spojené s odvozom odpadu.

Školské jedálne majú predpísané tabuľky, podľa ktorých musia žiakom variť – prihliada sa na pestrosť jedál i výživové hodnoty. Je však pravda, že ich možno dosiahnuť aj inými, modernejšími jedlami a prísadami, ktoré by boli pre dnešné deti atraktívnejšie ako dukátové buchtičky či neodmysliteľný granadír.


ANKETA:

Myslíte si, že by školské jedálne mali zmeniť ponuku jedál, aby bola atraktívnejšia a modernejšia?

77,7%



20,5%



1,8%












Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Školák - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >