Otec je pre spokojnosť bábätka mimoriadne dôležitý, i keď má iné úlohy než matka.
Foto: shutterstock.comČoraz viac ich dnes absolvuje takzvanú predpôrodnú prípravu, ktorú dnes ponúkajú nemocnice aj rôzne združenia pre oboch rodičov. V rámci nej sa mnohí muži nastavia dokonca tak, že prežívajú tehotenstvo s partnerkou. Vedci zistili, že sa im v niektorých prípadoch tiež mení produkcia hormónov, spravidla dočasne klesá úroveň testosterónu. Stále je však veľká skupina takých, ktorí sa po narodení bábätka cítia odstrčení, na druhej koľaji a hoci sa tešia z potomka, vzťah sa dostáva do vážnej krízy.
Psychológovia však zdôrazňujú, že aj otcovia majú svoju dôležitú rolu v mladej rodine. Na prvý pohľad to tak nevidno, pretože matka je tá, ktorá sa o dieťa prioritne stará, dojčí ho, prebaľuje, pestuje v náručí... Ona je preňho tou osobou, ktorú potrebuje predovšetkým, otec je však na to, aby vytváral zázemie matke.
„Muž je veľmi dôležitý, ak pôsobí upokojujúco na matku. Tá potom dokáže lepšie vnímať potreby dieťaťa a správne na ne reagovať,“ zdôrazňuje úlohu otca psychiater, bývalý prednosta Psychiatrickej kliniky nemocnice v Trenčíne profesor Jozef Hašto.
Otec by mal teda v prvom rade dbať na potreby matky, nesnažiť sa ju nahradiť v starostlivosti o dieťa, to nie je jeho úlohou. Skôr si uvedomiť, že je popri dieťati, ktoré spoločne ľúbia, tou najdôležitejšou osobou pre svoju partnerku, ktorej prioritne on dokáže zabezpečiť komfort. V prvých dňoch by jej napríklad mal vytvárať akýsi most so svetom - prijímať gratulácie, informovať príbuzenstvo o narodení dieťaťa, zabezpečovať nákupy, alebo niekedy len tak sedieť a pomáhať svojou prítomnosťou.
„V mojom prípade to tak určite bolo,“ potvrdzuje mamička Petra. „Pamätám si prvý večer po návrate z pôrodnice, dcérka sa okolo polnoci zobudila. Manžel vstal so mnou. Dávala som jej mlieko a dosť nešťastná sa ho pýtam: ´To teraz bude stále takto? Naše večery sú preč?´ Odpovedal mi: ´Myslím si, že ten malý človiečik za to stojí.´ To mi stačilo. Neuveriteľne som sa upokojila, vyriešilo to všetky moje vnútorné otázniky. A dodnes si myslím, že to bola jedna z najdôležitejších viet, ktorú som potrebovala v tom neľahkom období po pôrode počuť. “
Ťažšie to mala Martina. „Prvé dieťa, prvé dni po pôrode, ja ubolená, nevyspatá, zmätená z novej situácie, dcérka uplakaná a do toho mi môj priateľ zahlásil, že on ešte nie je pripravený byť otcom. Keby som nebola taká vyšťavená, asi by som od neho odišla. No mala som toľko starostí so sebou a s malou, že sťahovanie by som skutočne nezvládla.“ S partnerom žije dodnes, dcéra má s otcom dokonca pekný vzťah, no Martina mu túto nepodporu nevie zabudnúť. „Zostalo to vo mne, že sa skrátka musím spoliehať len sama na seba, od neho pomoc nečakám. Ani vydať sa zaňho preto nechcem. A ani druhé dieťa,“ hovorí.
Ivana zažila niečo podobné, na rozdiel od Martiny však podporu od partnera ani nečakala, tak sa vyhla sklamaniu. Jej manžel je od nej o jedenásť rokov starší „Keď sa nám narodila dcérka, tušila som, že na ňu budem viac-menej sama. Manžel mal náročnú prácu a potreboval si po nej oddýchnuť. Takže sa neraz stávalo, že keď večer dcérka plakala, jednoducho sa zobral a odišiel sa vonku prejsť. Ja keď som potrebovala nejaké pochopenie, útechu, utiekala som sa k mame. A zvládli sme to,“ spomína.
V ústrety otcom idú aj zákony
