Či už zo slnka, potravy alebo tabletiek, vitamín D potrebujeme.
Foto: Shutterstock.comV našich zemepisných šírkach slnko od jesene do jari neobsahuje takzvané UVB žiarenie, ktoré je pre tvorbu vitamínu D potrebné. Preto má väčšina Slovákov déčka nedostatok. Riešením je prijímať ho viac v strave, z potravy si však dokáže náš organizmus vziať len asi desať percent potrebného množstva. Veľa ľudí preto v zime užíva výživové doplnky s obsahom déčka.
V septembri nám ešte v tele zostávajú zásoby vitamínu, nemusíte ho preto začať užívať s prvým ochladením. „Optimálna je, samozrejme, bohatá a pestrá strava a suplementácia (nahradzovanie) vitamínu D u zdravých ľudí je vhodná až približne od októbra v malých dávkach 1000 IU. Pri záťaži organizmu, ako sú infekčné ochorenia, stres či narušená životospráva, by sa mali prijať vitamínu D v množstve 2000 IU denne,“ radí farmaceut AGEL lekárne Dávid Ferko.
Kto vitamín D najviac potrebuje?
Najmä deti v prvom roku života, a to denne, bez ohľadu na ročné obobie. „Suplementácia vitamínu D sa odporúča aj tehotným ženám, a to počas trvania celej gravidity. Tiež rizikovým skupinám, teda predčasne narodeným novorodencom, deťom v puberte, ale tiež pacientom s chronickými ochoreniami pečene, obličiek alebo tráviaceho traktu. V neposlednom rade odporúčame suplementáciu vitamínu D pacientom s rodinnou anamnézou reumatologického a onkologického ochorenia alebo ochorenia kostí. Účelne by sa mal vitamín D suplementovať pri nesprávnej životospráve (poruchy príjmu potravy a iné), pri pracovnom a psychickom vyťažení, ale aj preventívne v období od októbra do marca,“ uvádza odborník na lieky.Pozor, nie je však správne užívať vitamín D nárazovo vo vyššom množstve, mal by sa užívať pravidelne a v nižších dávkach. Inak by mohlo dôjsť k predávkovaniu. Takisto netreba zabúdať na dostatočný príjem vápnika, ktorý má vplyv na využite déčka v organizme.
Koľko vitamínu D treba prijať denne podľa veku?
dojčatá do jedného roku života – 100 IU
deti staršie ako jeden rok – minimálne 600 IU
dospelí (19 až 70 rokov) – 1500 až 2000 IU
dospelí (nad 70 rokov) – minimálne 800 IU, optimálne 1500 až 2000 IU
dojčiace ženy – 1500 IU
dojčatá do jedného roku života – 100 IU
deti staršie ako jeden rok – minimálne 600 IU
dospelí (19 až 70 rokov) – 1500 až 2000 IU
dospelí (nad 70 rokov) – minimálne 800 IU, optimálne 1500 až 2000 IU
dojčiace ženy – 1500 IU
Potravinové zdroje
„Prirodzeným zdrojom vitamínu D sú tiež potraviny živočíšneho pôvodu ako vaječný žĺtok, mäso, pečeň, ryby (losos, tuniak, sardinky) a rybí tuk. Vitamín D sa nachádza v niektorých typoch húb, v kokose, datliach a kakau. Tepelné opracovanie však znižuje obsah vitamínu D asi o desať až tridsať percent,“ vysvetľuje odborník. Vitamín D sa dnes niekedy pridáva umelo do bežných potravín, od džúsov až po pečivo. Na ilustráciu: pohár kravského mlieka obsahuje asi 150 IU vitamínu D, sto gramov treščej pečene až 10 000 IU vitamínu D.Platí pritom, že z potravy využijeme len veľmi malú časť vitamínu, zvyšné množstvo si organizmus musí vytvoriť sám alebo ho čerpať zo zásob uložených v tukovom tkanive a v pečeni. „Vitamín D je možné užívať aj vo forme výživových doplnkov, či už v podobe kvapiek, sublingválnych sprayov, kapsúl alebo tabliet. Vždy je však potrebné užívať tieto výživové doplnky spolu s jedlom bohatým na tuky, napríklad nakvapkaním do mlieka alebo na chlieb s maslom, aby sa zvýšilo jeho vstrebanie,“ podotýka Dávid Ferko.
Prečo je taký dôležitý
Podľa slov farmaceuta plní vitamín D v našom organizme dôležité úlohy. Aktivuje imunitný systém a spolu s antivírusovými a protizápalovými účinkami predstavuje základný pilier v obranyschopnosti organizmu pred infekciami.„Vedci a lekári pozorovali priaznivé účinky vitamínu D aj pri zápalových ochoreniach čriev (Crohnova choroba), demencii, depresii,” vraví odborník. Špekuluje sa dokonca o možnej súvislosti medzi deficitom vitamínu D a rakovinou hrubého čreva.
Hoci je vitamín D veľmi dôležitý, Slovákom často chýba. „Podľa môjho názoru sa nedostatok vitamínu D týka väčšiny populácie, predovšetkým v stredoeurópskych krajinách. Keďže je vitamín D zodpovedný za správnu metabolizáciu vápnika, pri jeho nedostatku sa radikálne znižuje črevná absorpcia (vstrebanie) vápnika z potravy. Dlhodobý, respektíve ťažký nedostatok vitamínu D spôsobuje u detí mäknutie kostí, ktoré môže vyústiť do krivice. Kosti sú menej mineralizované, u dospelých dochádza k osteomalácii (mäknutie kostí). V takýchto prípadoch môže dôjsť k ohýbaniu kostí, a to v oblasti najväčšej gravitačnej tiaže, teda v oblasti chrbtice, nôh, k ochabovaniu svalov a k zvýšeniu rizika vzniku zlomenín,“ vymenúva v tlačovej správe farmaceut. Okrem osteomalácie môže dôjsť k vývoju osteoporózy, teda k zníženiu hustoty kostí, čím sa zvyšuje ich krehkosť.
Zistite si hladinu déčka
Zaujíma vás, či máte v organizme dostatok vitamínu D? Jeho hladina sa dá zistiť z krvi. Skúste o odber požiadať svojho praktika. Vyšetrenie však predpisujú aj odborní lekári, napríklad endokrinológ alebo reumatológ. Ak vám lekár toto vyšetrenie nebude chcieť urobiť, je ešte možnosť zaplatiť si ho v niektorých laboratóriách. V tom prípade stojí stanovenie hladiny vitamínu D asi 15 až 17 eur.
Zaujíma vás, či máte v organizme dostatok vitamínu D? Jeho hladina sa dá zistiť z krvi. Skúste o odber požiadať svojho praktika. Vyšetrenie však predpisujú aj odborní lekári, napríklad endokrinológ alebo reumatológ. Ak vám lekár toto vyšetrenie nebude chcieť urobiť, je ešte možnosť zaplatiť si ho v niektorých laboratóriách. V tom prípade stojí stanovenie hladiny vitamínu D asi 15 až 17 eur.
Koľko slnka treba?
Podľa vedeckých štúdií je pre normálnu hladinu vitamínu D potrebné vystavenie tváre, nôh a rúk slnečnému žiareniu v dĺžke asi päť až tridsať minút dvakrát týždenne. Platí však, že čím je pokožka tmavšia, tým je potrebná dlhšie trvajúca expozícia, pretože melanín (pigmentové farbivo pokožky, ktorého majú tmavší ľudia dostatok) znižuje syntézu vitamínu D. Potrebné UVB žiarenie je prítomné aj UV lampách.
Podľa vedeckých štúdií je pre normálnu hladinu vitamínu D potrebné vystavenie tváre, nôh a rúk slnečnému žiareniu v dĺžke asi päť až tridsať minút dvakrát týždenne. Platí však, že čím je pokožka tmavšia, tým je potrebná dlhšie trvajúca expozícia, pretože melanín (pigmentové farbivo pokožky, ktorého majú tmavší ľudia dostatok) znižuje syntézu vitamínu D. Potrebné UVB žiarenie je prítomné aj UV lampách.
