Prestať s dojčením nasilu alebo počkať, kým sa dieťa odstaví samé? Pri rozhodovaní myslite na to, čo by chcelo dieťa, ktoré sa dojčí, znie rada odborníčky.
Foto: shutterstockOdstavovanie sa prezentuje ako prirodzená vec. Hoci je v skutočnosti prirodzené nechať dieťa, nech si samé určí, kedy už dojčenie nepotrebuje (čo môže trvať štyri, niekedy i päť rokov), v početných článkoch a návodoch je prezentovaný opak: „Je normálne, ak je už žena unavená z dojčenia, po prvom roku už dieťa dojčenie nepotrebuje, v podstate mu nič nedáva. Odstavovanie je proces, ktorý treba zvládnuť citlivo. Matka musí zastaviť tvorbu mlieka, dieťa si musí privyknúť na fľašu a cumeľ, môže byť pri tom plačlivé až nahnevané...“
Za tým nasledujú rôzne tipy a rady ako napríklad – vynechať dojčenie cez deň, zapojiť do kŕmenia a utišovania dieťaťa otca, odstriekavať mlieko a dať ho dieťaťu v poháriku namiesto ponúknutia prsníka, natrieť si bradavky niečím štipľavým, odísť z domu, prelepovať bradavky a podobne.
Pri rozhodovaní, či prestať s dojčením alebo nie, by mala však byť základom otázka: Prečo vlastne chcem dieťa odstaviť?
Časté sú zdravotné dôvody, keď matka ochorie, začne brať lieky, prípadne odstavenie ponúkne lekár ako riešenie problémov dieťaťa napríklad so zubami či výslovnosťou... Matky im zvyknú uveriť, lekár je predsa len považovaný za odborníka a autoritu. Nie však vždy je odstavenie nutné – často sa aj pri chorobe matky dá nájsť liek (resp. spôsob liečby), ktorý nevylučuje dojčenie a za detskými problémami (alergie, zuby, výslovnosť) nestojí dojčenie ako príčina, ale skôr naopak, ako pomôcka pri zlepšení stavu.
O svoju skúsenosť sa delí Aneta. „Syn mal asi rok a pol, keď ma rozbolelo ucho. Neprestávalo to, tak som vyhľadala lekára. Ten mi predpísal kortikoidy s tým, že moje zdravie je prednejšie než dojčenie, ktoré pre syna už v podstate nič neznamená, len zvyk. Sedela som v aute a premýšľala, ako to bez dojčenia zvládnem. Uspávanie, upokojovanie... Syn si práve vyžiadal mlieko, tak som ho v tom aute kojila, v jednej ruke stále držiac recepty od doktora uvažujúc, či je toto naozaj naše posledné dojčenie...“ Riešenie napokon našla – vyhľadala iného ORL lekára, ktorý zvolil iný spôsob liečby, najmä zvýšenými dávkami vitamínov. „Začala som ich jesť a vybrali sme sa rodina na dovolenku, oddýchnuť, zmeniť prostredie... Pomohlo, ucho prestalo bolieť a syna som dojčila zhruba do jeho troch rokov, kým sa mu nenarodil súrodenec,“ uzatvára Aneta.
Kým Aneta pri odporúčanom odstavení riešila predovšetkým svoj každodenný život s dieťaťom, ktorý jej dojčenie výrazne uľahčovalo, je tu ešte množstvo ďalších dôležitých vecí, na ktoré sa často neprihliada. Nedávno na nich upozornila v statuse na sociálnej sieti Katarína Brňáková, zakladateľka projektu Dojčiť je in – Kampaň za zdravšiu generáciu.
Niet čo dodať, prinášame ho v pôvodnom znení:
Predtým, že povieš matke, aby odstavila dieťa, obzvlášť, keď ona sama nie je s myšlienkou odstavenia stotožnená, mysli na to, čo by chcelo to dieťa, ktoré dojčí.
Podpora matiek je dôležitá. Má hodnotu zlata."
(Zdroj: FB Dojčiť je in – Kampaň za zdravšiu generáciu)
ANKETA: