Miroslava Mihaličová (v strede) s kolegyňami z centra, ktoré založila a vedie.
Foto: facebook Detičky lastovičkySprvu ani netušila, že jej syn má zdravotné ťažkosti. Mirko mal veľmi ťažký štart do života. Malé predčasniatko sa báli chytiť do rúk takmer všetci, nik nevedel, aké krehké je telíčko malého chlapčeka. Takmer štyri mesiace s niekoľkodňovými prestávkami strávil v nemocniciach na infúziách s antibiotikami, stále nejaké nové infekty a – postupne prejavujúce sa zdravotné ťažkosti.
Prvá diagnóza napokon znela: hypotónia – znížené svalové napätie, neskôr detská mozgová obrna, potom cereberálna ataxia... Mirka s manželom ostali odkázaní takpovediac sami na seba. Čiastkové informácie, nedostatočná pomoc ani podpora, vyšetrenia, rehabilitácie...
Na prvú rehabilitáciu sa dostali, keď mal malý pol roka. Vôbec nepomohla. No oni to nevzdávali a hľadali ďalej. Za vlastné peniaze v rôznych centrách na Slovensku i v zahraničí. „Skúšali sme kadečo a úspechy začali prichádzať. Keď mal Mirko rok, naučil sa otáčať, bolo to po rehabilitácii v Rakúsku. Stálo to však veľké peniaze, bolo to pár tisíc eur za desať dní,“ spomína Mirka.
Detičky lastovičky
Potom s ním absolvovali množstvo ďalších terapií – muzikoterapiu, laserovú terapiu, oxygénovú – hyperbarickú komoru, podľa toho, aké príznaky práve potrebovali riešiť. Vedeli však, že takto to nemôže ísť donekonečna, napokon, ani rodinný rozpočet nebol bezodný. Tak začali konať. Združenie Detičky lastovičky malo najprv slúžiť len na zbieranie 2 percent z daní, ktoré by pomohlo finančne náročnej liečbe. Mirka však cítila, že je čas ísť ešte ďalej a zo združenia spraviť centrum, ktoré reálne dokáže pomôcť aj ďalším rodinám s hendikepovanými deťmi.
Centrum dnes sídli v budove bývalej školskej družiny na základnej škole.
Foto: facebook Detičky lastovičkyJej vzdelanie – vyštudovaná všeobecná zdravotná sestra na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika a neskôr na Univerzite Sv. Alžbety, plus skúsenosti a vedomosti nadobudnuté pri riešení synovho zdravotného stavu, jej k tomu dávali tie najlepšie predpoklady. Mimochodom, keď sa ešte krátko po škole zamestnala v domove sociálnych služieb pre dospelých hendikepovaných v Kalinove, pohrávala sa s myšlienkou, že by raz rada založila nejaké vlastné podobné zariadenie, kde by mohla niektoré rutinné veci robiť inak, lepšie. Čas napokon prišiel o desaťročie neskôr, len namiesto dospelých sa jej klientmi stali deti, vrátane vlastného syna.
„Povedala som si, že keď dokážem postaviť na nohy svojho syna, dokážem potom pomôcť aj druhým,“ vraví Mirka. Podarilo sa jej oboje. Štvorročný Mirko dnes sám stojí i chodí a Mirkine Detičky lastovičky, ktoré otvorili koncom mája, sú už vyhľadávaným centrom včasnej intervencie na severovýchode Slovenska.
Záujem prevyšuje možnosti
Momentálne majú sedem zamestnancov a 20 detí, a záujem stále prevyšuje možnosti. „Máme fyzioterapeutku, pedagogickú asistentku, sociálnu pracovníčku, inštruktorku sociálnej rehabilitácie i animátorku voľného času... Pracujeme s detičkami do siedmich rokov s rôznymi hendikepmi, či už poruchy autistického spektra, pohybového aparátu, ADHD i rôzne ďalšie. Už viem, že by to chcelo ešte denný stacionár i ďalšie priestory, no všetko treba postupne,“ konštatuje Miroslava, ktorá je riaditeľkou i dušou celého centra.Začiatky neboli až také ťažké, práve vďaka spomínaným skúsenostiam okolo syna i jej zdravotníckemu vzdelaniu. „Mala som veľa naštudovaného z rôznych zdrojov, vedela som, že mám čo iným odovzdať, že im viem veľa vecí uľahčiť, čo do diagnostiky, zháňania informácií i poradenstva, na čo všetko majú nárok, kam sa obrátiť a tak. Aby nemuseli všetko skladať celé roky z čriepok ako my, a aby za tie všetky informácie nemuseli platiť tie nehorázne peniaze, ako my,“ vyratúva.
Nadácia PONTIS a inklúzia
Nadácia PONTIS, bola prvou nadáciou, ktorú Mirka oslovila so žiadosťou o pomoc s financovaným špeciálno-pedagogických, stimulačných a edukačných pomôcok. Nadácia prispela na centrum sumou, ktorá dokázala pokryť základné pomôcky na prácu s dieťaťom. Za to je im Mirka veľmi vďačná.
Na skrášľovaní prostredia centra pomáha každý. Takto to vyzeralo v lete na dvore.
Foto: facebook Detičky lastovičkyInkluzívny prístup, sa stal súčasťou práce centra, pretože, ako Mirka vysvetľuje, každé zdravotne znevýhodnené dieťa chce mať kamaráta a zaslúži si mať veľkého brata alebo veľkú sestru, na ktorých by sa mohlo obrátiť. Všetky činnosti sú teda zamerané na spájanie svetov zdravých detí a detí s hendikepom. „Vďaka pomôckam, ochote skvelého tímu odborníkov centra a dobrým srdciam detí sa podarilo vytvoriť nádherné a prosperujúce priateľstvá, kde kamarát kamarátovi pomôže,“ hovorí Mirka dnes.
Na podporu centra sa jej podarilo získať i ďalších sponzorov, napríklad Karpatskú nadáciu, Nadáciu SPP, humanitárnu Nadáciu PSS..., vďaka čomu momentálne pracujú na viacerých projektoch zameraných na rozvoj dieťaťa.
Ja som dieťa, ty si dieťa
Mirkiným cieľom je, aby centrum dokázalo rodinám včas pomôcť identifikovať problémy a začať ich aj včas riešiť. Čím skôr sa začne, tým lepšie. „Záleží mi na inklúzii, teda spájaní svetov zdravých a hendikepovaných detí,“ zdôrazňuje opätovne Mirka. Výrazne to pomáha aj pri terapiách, niektoré veci sa deti ľahšie naučia práve od zdravých rovesníkov. Aj preto vymyslela projekt Veľký brat a veľká sestra, aby každé dieťa z centra malo svojho „súrodenca“ zo sveta zdravých detí. Spájať ich hrou v duchu „ja som dieťa, ty si dieťa,“ čo ukazuje najlepšie sama na vlastnej rodine.
...aby každé dieťa malo kamaráta.
Foto: facebook Detičky lastovičkyMirkina staršia, sedemročná dcéra Lilianka je Mirkovi skutočnou veľkou sestrou, pre ktorú je prirodzené utrieť mu stekajúcu slinku, pridržať ho, keď treba i hrať sa jeho obľúbené hry. A nielen s ním, v centre aj so svojimi kamarátkami v lete strávila množstvo času a spoločne sa všetci hrali.
Strasti i pokroky
„Najťažšie je prijať diagnózu,“ zamýšľa sa Mirka nad útrapami svojej práce. Je to vlastne prirodzená ľudská reakcia, najmä rodičov, ak ide o ich dieťa. Mnohí odmietajú vyšetrenia, aby sa nepotvrdila diagnóza, hoci ju sami v duchu dávno tušia... Mirka však dnes už vie, že je to nevyhnutné. Čím skôr rodičia budú poznať pravdu, tým lepšie.Na druhej strane sú tu pokroky detičiek, navonok drobnosti, ktoré však všetkých v centre dokážu dojať až k slzám. „Mali sme dievčatko, ktoré sme učili štvornožkovať a sadnúť si. Počas prestávky som ju chcela odfotiť s mamkou a terapeutkou, a zrazu sa malá posadila úplne sama. Bol to neskutočne silný moment... Mamka plakala od radosti a my s ňou,“ opisuje Mirka. Alebo chlapček, ktorý ani nepohol hlávkou, sa zrazu po mesiaci otočil. Sú to pokroky po mravenčej práci, ktoré si ľudia bežne ani neuvedomujú, no pre rodičov a personál centra znamenajú veľmi veľa.
V centre sú všetci, klienti i personál, jedna veľká súdržná rodina.
Foto: facebook Detičky lastovičkyPre Mirku sú dnes Detičky lastovičky jej životom. Umožňujú jej starať sa o svojho syna a pomáhať i ďalším deťom, neusína však na vavrínoch, stále má veľké plány. V Medzilaborciach s manželom kúpili nevyužívanú budovu, a jej snom je vybudovať tam jedno z najlepších centier pre hendikepované deti na Slovensku. S kvalitným personálom i zariadením, poskytujúcim množstvo podporných terapií, kde by rodičia dostali takpovediac všetko potrebné pod jednou strechou. Predbežný rozpočet je 600-tisíc eur, čiže, ako sa smejú s manželom, zatiaľ hudba budúcnosti. Ako sa však vraví, nič nie je nemožné, najmä ak nechýba nadšenie a úprimná chuť pomáhať.
