Prekážky dieťaťu z cesty nemôžeme odstrániť, môžeme tu však byť pre ne, aby našli silu ich zvládať.
Foto: shutterstock.comMôžu však znamenať vážnejšie problémy, preto ich netreba brať na ľahkú váhu a s dieťaťom hovoriť. „Úzkosť sa môže u detí prejavovať najrôznejšími spôsobmi, ktoré nemusia byť pre rodiča dobre čitateľné,“ pripomína vo svojom statuse na sociálnej sieti detská psychologička Jana Kubíčková, ktorá je zároveň aj autorkou projektu Tisíc tvárí radosti zameraného na pomoc rodičom a deťom vo výchove.
Aj keď dieťaťu nepríjemné zážitky z cesty odstrániť nevieme a ani sa to neodporúča, je dobré, aby sme dokázali rozpoznať signály, prostredníctvom ktorých s nami komunikuje, a boli mu k dispozícii.
„Byť tam pre nich vďaka včasnému pochopeniu týchto signálov je základom ich emočnej odolnosti a dôvery, že so svojou skúsenosťou nie sú samé,“ dodáva odborníčka. Ako pripomína, emočná odolnosť neznamená neprítomnosť strachu, úzkosti či inej stresovej reakcie. Znamená prítomnosť blízkej osoby alebo spôsobu zvládania, ktoré pomôžu prejsť danou skúsenosťou a vyjsť z nej silnejší. „Inými slovami, vedieť, za kým ísť a čo robiť, keď určitá emócia príde,“ uzatvára Jana Kubíčková.
Ako sa teda môže prejavovať úzkosť dieťaťa z prostredia v škole či škôlke, nielen teraz po prázdninách?
Znovuobjavenie starých strachov, ktoré dieťa trápili v minulosti
Objavenie nových strachov – z tmy, samoty a podobne
Neustála potreba uisťovania, že je niečo v poriadku alebo správne, aj v prípade obyčajných záležitostí
Návrat problémov, ktoré už malo dieťa vyriešené – napríklad chodiť samé na toaletu, spať samé v izbe a podobne
Ťažkosti so zaspávaním, aj keď je dieťa unavené
Zvýšená potreba rituálov, teda robiť veci rovnakým, predvídateľným spôsobom
Neschopnosť sa zabaviť
Zvýšená potreba pasívnej stimulácie, napríklad prostredníctvom televízora či elektronických hier
Nevysvetliteľné bolesti hlavy či brucha
Strata samostatnosti v oblastiach, kde ju už dieťa získalo, prameniaca zo zníženej sebadôvery
Hyperaktivita – neschopnosť odpočívať, potreba neustále hovoriť
Mrzutosť, záchvaty hnevu, emočná nestabilita, agresivita
Zvýšená potreba fyzickej blízkosti – maznania, túlenia sa, hry s rodičom
(Zdroj: FB Tisíc tváří radosti)
Objavenie nových strachov – z tmy, samoty a podobne
Neustála potreba uisťovania, že je niečo v poriadku alebo správne, aj v prípade obyčajných záležitostí
Návrat problémov, ktoré už malo dieťa vyriešené – napríklad chodiť samé na toaletu, spať samé v izbe a podobne
Ťažkosti so zaspávaním, aj keď je dieťa unavené
Zvýšená potreba rituálov, teda robiť veci rovnakým, predvídateľným spôsobom
Neschopnosť sa zabaviť
Zvýšená potreba pasívnej stimulácie, napríklad prostredníctvom televízora či elektronických hier
Nevysvetliteľné bolesti hlavy či brucha
Strata samostatnosti v oblastiach, kde ju už dieťa získalo, prameniaca zo zníženej sebadôvery
Hyperaktivita – neschopnosť odpočívať, potreba neustále hovoriť
Mrzutosť, záchvaty hnevu, emočná nestabilita, agresivita
Zvýšená potreba fyzickej blízkosti – maznania, túlenia sa, hry s rodičom
(Zdroj: FB Tisíc tváří radosti)
