Z občasného pocikania netreba robiť vedu.
Foto: shutterstockDrvivá väčšina detí z nočného pomočovania vyrastie, a to do veku šiestich – siedmich rokov. Ak sa dieťa nezačne pocikávať v dôsledku nejakej psychickej traumy alebo úzkosti, tak zväčša len treba počkať, kedy dozreje jeho nervová sústava, aby močový mechúr vyslal do mozgu upozornenie, že je čas sa zobudiť. Ďalšou príčinou pomočovania môže byť, že je mechúr príliš malý. A ak tento problém trápil v detstve aj jedného z rodičov, tak je 25-percentná pravdepodobnosť, že sa prejaví aj u dieťaťa.
Ako dieťaťu pomôcť prekonať tento problém? Dvojica autoriek Tanith Careyová a Angharad Rudkinová v knihe Čo si myslí moje dieťa odporúčajú toto:
1. Reagujte vecne. Aj keď je to pre rodiča nepríjemné, treba si uvedomiť, že dieťa za to nemôže a samému mu je to nepríjemné, môže zažívať pocity hanby i zníženého sebavedomia. Čiže žiadne výčitky ani posmešky, stačí jednoducho povedať: „Postav sa, prezlečieme posteľ.“
2. Dbajte na výber slov. Namiesto výrazov „je mokrá plachta“ povedzte, že prestriete suchú plachtu a podobne.
3. Zverte sa dieťaťu, ak ste mali aj vy v detstve podobný problém. Pomôže mu to uvedomiť si, že pocikávanie zvládne, že z neho vyrastie.
4. Dbajte na predspánkový režim: Hodinu pred spaním nech už dieťa nepije a určite nech ide predtým, než si ľahne do postele, na toaletu.
5. V noci mu čo najviac zjednodušte cestu na toaletu - odstránením bariér, ponechaním jemného svietenia a podobne.
6. Uistite sa, či dieťa nemá nejaké problémy, ktoré by stáli za pocikávaním – či ho niečo netrápi v škôlke, prípadne či v rodine nie je práve nejaké turbulentné obdobie.
7. Ak sa dieťa pocikáva často, vyhľadajte lekársku pomoc.
ANKETA:
