Nie všetky ženy dokážu od násilného partnera odísť, aj keď si uvedomujú, že sú obeťami.
Foto: shutterstock.comNajčastejšími obeťami násilia sú ženy, čo je podľa odborníkov podmienené historicky i spoločensky. „Právo muža ako hlavy rodiny „zjednať poriadok“, teda biť manželku a deti, nachádzalo po stáročia podporu v právnych aj kultúrnych normách,“ vysvetľuje vládny portál zastavmenasilie.gov.sk, ktoré slúži na pomoc práve týraným ženám.
Celé stáročia náboženské a kultúrne tradície priamo či nepriamo umožňovali mužom považovať ženu a deti za svoj majetok a rozhodovať o nich. A hoci sa už dnes postavenie žien výrazne zrovnoprávnilo, vzorce násilného správania často pretrvávajú, prípadne sú ticho tolerované.
Pomoc ženám ponúka Národná linka pre ženy zažívajúce násilie, a to nonstop linkou 0800 212 212, mailovým poradenstvom na adrese linkaprezeny@ivpr.gov.sk a tiež stručným manuálom, čo všetko vo vzťahu už možno považovať za násilie.
Zďaleka to nie je len fyzické ubližovanie, facky, sácanie, vynútený sexuálny styk či iné nepríjemné praktiky. Za násilie možno považovať aj ničenie majetku, odopieranie jedla, spánku, vyhrážky, zastrašovanie, manipuláciu, obviňovanie či osočovanie. Ďalšou formou je kontrola partnera, v tomto prípade partnerky, a sociálna izolácia.
Krízu možno prekonať, násilie zväčša nie
Aj partnerská kríza prináša nezhody, časté hádky, ktoré však nekončia fyzickým ubližovaním ani ponižovaním. Znakom, že vo vzťahu niečo škrípe, je tiež odcudzenie partnerov, strata úcty voči druhému. Tiež fyzický dištanc, prípadne ak si jeden z partnerov robí vlastné tajné plány. No a častá nevera. Vo všetkých týchto prípadoch sa však dá na záchrane vzťahu pracovať, aj za pomoci odborníkov, ak o to majú obe strany záujem.Pri vzťahu s násilníkom býva však väčšinou riešením iba odchod, aj to sa nie každému podarí. Je veľa prípadov z praxe, kedy ženy v takomto vzťahu napriek všetkému zotrvávali kvôli deťom. Najmä v prípadoch, keď sa muži neprejavovali násilnícky neustále.
Zľahčovať, zľahčovať...
„Násilnícki muži vystupujú navonok často ako dobre prispôsobení, verbálne odmietajú „bezdôvodné násilie“ a dištancujú sa od páchateľov násilia. Svoje vlastné násilnícke správanie chápu ako oprávnenú reakciu na chybu ženy alebo ako niečo, čo je mimo ich kontroly,“ vysvetľujú odborníci na portáli zastavmenasilie.gov.sk.Ako pripomínajú, takíto muži sú majstri v zapieraní a zľahčovaní situácie. „Svoje vlastné správanie nikdy neoznačujú ako násilnícke, ale hovoria o „hádke“, „konflikte“ alebo o „potýčke“. Jeden muž napríklad pichol nožom do krku svoju ženu a nazval to „menším škrabnutím“.“
Rozchod býva často jediným riešením najmä preto, že muži väčšinou nemajú záujem o zmenu svojho správania. Naopak, násilie považujú za oprávnené a čo ich dokáže zastaviť, je podľa medzinárodných štúdií najmä zverejnenie násilníckych činov a zapojenie kompetentných policajných a súdnych inštitúcií.
Čo si myslia násilnícki muži
Majú často extrémne tradičné názory na rolu muža a ženy. Žena sa má starať o domácu pohodu, emocionalitu a domácnosť, muž má rodinu zabezpečiť a má aj rozhodovať. Svoje problémy si má riešiť sám a nesmie požiadať iných o pomoc.
(Zdroj: zastavmenasilie.gov.sk)
Majú často extrémne tradičné názory na rolu muža a ženy. Žena sa má starať o domácu pohodu, emocionalitu a domácnosť, muž má rodinu zabezpečiť a má aj rozhodovať. Svoje problémy si má riešiť sám a nesmie požiadať iných o pomoc.
(Zdroj: zastavmenasilie.gov.sk)
