Hra je pre deti nesmierne dôležitá. Prostredníctvom nej sa učia novým zručnostiam, postojom, rozvíjajú predstavivosť, spoznávajú vlastné možnosti, vyjadrujú momentálne pocity, relaxujú. Aká je úloha rodičov pri hrách?
Deti často vítajú, ak sa s nimi hrajú aj dospelí, tí by však si mali dávať pozor, aby pri nej nechali priestor dieťaťu a nezačali ho riadiť .
Foto: shutterstock.com
„Ty ho rozmaznávaš, bude mamičkin maznáčik!“ „A ty si zas naňho veľmi prísny!“ Koľkokrát ste sa takto s partnerom hádali o výchove detí, prípadne aspoň počuli iných sa takto hádať? A viete čo? Obaja rodičia majú pravdu a je to tak úplne v poriadku.
Harmonický vzťah medzi partnermi je základom zdravého rodinného prostredia, v akom by mali vyrastať deti. Túži po ňom snáď každý, a hoci sa nezhodám nedá vyhnúť, nie je jedno, v akom duševnom nastavení ich človek rieši.
„Už by ste sa mohli zobrať. Kedy bude bábätko? Zdá sa mi, že to dieťa príliš rozmaznávaš...“ Tiež poznáte takéto poznámky od blízkych, na ktoré neviete slušne dať najavo, že sú vám nepríjemné?
Hlavne zostať v pokoji a riešenie sa samé ukáže, platí pri každom probléme, i tom rodičovskom. Zostať v pokoji však nie je vždy jednoduché, najmä keď máte ešte množstvo svojich povinností a stresov a deti vám pridávajú ďalšie. Čo môže pomôcť?
„Som dôležitá, som sympatická,“ napísala svojho času na nástenku učiteľka Denisa Machoňová Tichá v českom meste Tábor. Nemyslela tým, seba, ale „Chybu“ a chcela tým zmeniť prístup detí k chybám.
Bolo by to možno úsmevné, ale žiaľ, vypovedá to aj o tom, ako sa mladá generácia vzdialia od prirodzených zákonitostí. Z toho, čo je normálne, robí „výzvu“, prípadne dokonca čosi „úžasne trendy“.
Kto žije v prítomnosti, žije spokojnejšie. Ak človeku blúdi myseľ neustále do spomienok alebo naopak, k veciam, ktoré ho čakajú, nežije tu a teraz, a má sklony prepadať melanchólii, úzkosti či sa cíti pod neustálym stresom.
