Hrávate sa so svojimi deťmi? Pozor na týchto šesť vecí

Patricia Poprocká, 27. novembra 2019 o 05:00

Hra je pre deti nesmierne dôležitá. Prostredníctvom nej sa učia novým zručnostiam, postojom, rozvíjajú predstavivosť, spoznávajú vlastné možnosti, vyjadrujú momentálne pocity, relaxujú. Aká je úloha rodičov pri hrách?

Deti často vítajú, ak sa s nimi hrajú aj dospelí, tí by však si mali dávať pozor, aby pri nej nechali priestor dieťaťu a nezačali ho riadiť .

Foto: shutterstock.com

Nechať hre stále voľný priebeh, alebo v určitej chvíli zasiahnuť? Učiť deti robiť veci „správne“, aby nechytili zlé návyky? Každá hra je iná, tak ako je každé dieťa iné. Jednotlivé konkrétne kroky nadiktovať nemožno, je však dobré mať na pamäti nasledujúce všeobecné zásady, ktoré dospelí neraz nerešpektujú.

Byť prítomný

Každé dieťa si hrou rieši svoje potreby, rozvíja vlastné záujmy. Kým niekomu stačí, aby rodič sedel pri ňom počas hry v izbe, iné dieťa potrebuje, aby sa naň pozeral, ďalšie vyžaduje už dokonca spoločnú aktivitu. Rodič by mal rozpoznať potreby svojho dieťaťa a napĺňať ich. Samozrejme, neznamená to, že musí celý deň presedieť pri dieťati. Ak dieťa vyžaduje spoločnú činnosť s rodičom, môžu ju presmerovať na to, čo práve potrebuje urobiť rodič – uvariť obed, umyť podlahu a podobne. Na druhej strane by však potom malo dostať priestor aj dieťa – spoločne stavať kocky, pozerať knihu, hrať sa s plyšákmi.

Nechať priestor

Ak sa hráte s dieťaťom, majte na pamäti, že sa hrá predovšetkým dieťa. Nepreberajte iniciatívu, nechajte deti prejaviť sa. Možno chcú, aby ste boli ich zvieratkom, spiacou princeznou, zlým drakom. Jednoducho buďte a nechajte dieťa riadiť si svoju hru. Prispieva to k jeho pocitu istoty, prijatia, dôležitosti.

Nekomandovať

Ovečka nemôže byť fialová a klavír nevisí na stene. A vieš, kde presne je tá Amerika, do ktorej teraz akože cestuješ? Ako sa volá jej hlavné mesto? Aj keď to myslíte s poučeniami dobre a ste presvedčení, že aj pri hre sa deti môžu učiť užitočným veciam, často ide o neprimerané zásahy. „Veľakrát sme videli, ako bola hra, ktorú si dieťa užívalo, zmarená, keď dospelý začal riadiť jeho činnosť alebo ho skúšal kladením otázok bez toho, aby venoval pozornosť túžbam a duševnému stavu dieťaťa,“ vysvetľujú psychoterapeuti Kent Hoffman, Glen Cooper a Bert Powell v knihe Kruh bezpečného rodičovstva. Takže v skratke: Načúvať potrebám dieťaťa, zúčastňovať sa na hre, ak to vyžaduje, ale neriadiť. Ak bude dieťa chcieť niečo vedieť, opýta sa samé. Alebo sa potom hrajte vedomostnú hru „na školu“.

Vedieť včas prestať

Chyby robíme, to je prirodzené. Tak, ako ich urobíme, napríklad prílišným komandovaním, ich však môžeme jednoducho napraviť, čím dieťaťu vyšleme ďalší dôležitý signál: že nik nie je dokonalý. A že nejde o to, nerobiť chyby, ale o to, že si svoje správanie uvedomíme a napravíme ho. Deti aj dospelí. Takže ak nám dieťa dá najavo, že príliš zasahujeme do jeho hry, je rozumné sa stiahnuť a dať dieťaťu najavo, že sme stále dostupní, ale nie dotieraví. Kniha Kruh bezpečného rodičovstva dáva za príklad otázky typu: „Chcel by si položiť ďalšiu kocku? Myslím, že chceš, aby som sa na teba chvíľu pozeral...“

Primerane pomôcť

Áno, niekedy dieťa potrebuje aj pomôcť. Do akej miery, však presne nedokáže povedať žiaden odborník. Niekedy pomôže nechať dieťa bojovať, niekedy zasa urobiť činnosť zaňho, a niekedy len mu ukázať, ako to môže dokázať samé. Kedy aký prístup zvoliť, závisí od konkrétnej situácie a schopností dieťaťa. Pri rozhodovaní majte na pamäti, čo k tomu hovorí trojica renomovaných psychoterapeutov Kent Hoffman, Glen Cooper a Bert Powell v knihe Kruh bezpečného rodičovstva: „Docieliť rovnováhu, neponúknuť ani príliš veľa ani príliš málo. Bez akejkoľvek pomoci dieťa stratí záujem, sebaistotu, ak sa mu nedarí dosiahnuť úspech. Príde tiež o možnosť naučiť sa, že iní ľudia môžu byť zdrojom učenia. Keď ale poskytneme príliš veľa pomoci, deti sa nenaučia dôverovať svojim schopnostiam a nerozvinie sa u nich schopnosť kreatívne využiť frustráciu na učenie sa.“

Zbytočne neprerušovať

Nerob, umažeš sa! Ty si toto dokázal postaviť? Výstrahu či pochvalu tiež určite myslíte len v dobrom, ale fakt je, že ste ňou práve zmarili hru a prerušili chod mysle vášho dieťaťa. Je čistý sveter alebo vyjadrenie vášho názoru v danej chvíli naozaj tak dôležité?





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >