„Dobrý den, sportu zdar, fotbal je príma!... “ Boli ste niekedy na detskom futbalovom zápase? Svoje miniligy v najpopulárnejšom športe majú u nás už aj šesťročné deti, a hoci niektoré sotva vedia trafiť do lopty, vždy lepšie, keď sú na ihrisku, než keby doma sedeli pred televízorom. Zvlášť teraz, keď je vonku pekne.
Bavte sa, je to len hra!
Foto: shutterstock.com
Sledovať maličkých futbalistov, ako naháňajú loptu, však nie je jedinou zábavou pri týchto zápasoch. Ešte väčším zážitkom bývajú reakcie niektorých príliš horlivých rodičov, ktorí šport svojho dieťaťa berú prehnane vážne.
Isteže, fandenie k futbalu patrí, ale má svoje hranice. Či už doň dospelí premietajú svoje nenaplnené ambície, túžbu pozdvihnúť vlastné ego alebo hocičo iné, prehnaný tlak dieťa zbytočne stresuje a môže mu futbal, prípadne šport ako taký, znechutiť. Na čo by mali futbaloví fanúšikovia svojich detí myslieť aj v najväčšom zápale?
Sú to stále len deti
„Decká, stojte, rozhodca píska!“ Áno, aj takéto pokyny musí vykrikovať tréner pri zápase svojich najmenších zverencov. Detičky, zaujaté hrou, často nepostrehnú píšťalku, niekedy ani to, že sa naháňajú za loptou ďaleko za čiarou ihriska. Problémy mávajú aj s orientáciou, najmä ak sa v polčase vymenia strany, viacerí útočia na vlastnú bránu. Treba brať všetko s nadhľadom, decká to nerobia naschvál. Sú to len deti, sa to raz naučia, musia vyspieť a rozčuľovanie či posmech dospelých to neurýchli.
Majú svojho trénera
„Prosíme rodičov, aby neprekračovali zábradlie!“ Na prvý pohľad nezmyselný pokyn usporiadateľov zápasu, ako sa však počas neho ukáže, má svoje opodstatnenie a – aj tak ho niektorí rodičia nerešpektujú. Strhnutí hrou a v snahe o výhru svojich sú naozaj schopní aj preliezť zábradlie, aby svojmu potomkovi z čo najmenšej vzdialenosti radili, čo má robiť. Je to veľká chyba. Dieťa na ihrisku má dosť vzruchov aj bez toho. Navyše je to tréner, ktorého má počúvať. Keď mu otec hučí do ucha „bež dopredu“, no tréner mu kázal zostať pri bránke, čo robiť? Hráč má počúvať trénera, aj ten šesťročný. Isteže, rodič, verný fanúšik, to myslí dobre. Iné však je pokrikovať svoje predstavy na dospelých alebo pred televíznou obrazovkou, v prípade malého dieťaťa je to škodlivé a zbytočne mätúce.
Je to iba hra
„Bavte sa, je to hra!“, legendárny ruský tréner Anatolij Tarasov síce hovoril o hokeji, platí to rovnako pre futbal. Aj keď vyhrať chce každý, v prvom rade je to hra. A pre deti zvlášť. Áno, dať góly, vyhrať, to poteší, väčšina detí to však berie s ľahkosťou – dám gól, dostanem gól, idem sa snažiť o ďalší. Dospelí za tým vidia často nedostatok ctižiadosti, „nič z teba nebude“, je to však vzácna ľudská vlastnosť, môžeme ju nazvať vyrovnanosť, prajnosť, skrátka harmónia. „Človeče, nehnevaj sa“ v praxi, na zelenom ihrisku.
Hrá sa pre radosť
Potrebujú od vás počuť, že sa vám hra páčila, bez ohľadu na výsledok aj bez ohľadu na to, koľkokrát sa počas nej vaše dieťa dotklo lopty. Dieťa má vlastné malé výhry, vlastné drobné úspechy, napríklad, že rýchlejšie prebehlo čiaru ako jeho súper. Niektorému stačí aj to, že bolo na ihrisku vtedy, ak dalo jeho družstvo gól. Na to, aby sa dozvedelo, čo všetko urobilo zle, čo a ako treba zlepšiť, má trénera. Doma potrebuje cítiť prijatie, istotu, povzbudenie. Isteže, ak je dieťa nemrzené, vtedy je chvála zbytočná a falošná, vtedy treba dieťaťu prejaviť pochopenie a podporu.
Nie každý bude Pelé
Športovať určite treba, nie každý však má ambíciu byť majster sveta. Otec chce mať možno zo syna futbalistu, lebo on sám bol futbalista, aj dedko bol futbalista, syn však možno radšej kreslí alebo hrá šach a súťaženie mu spôsobuje stres. Rešpektujte a podporujte záujmy svojho dieťaťa, aj keď sú iné než vaše. Áno, hýbať sa musí, choďte sa s ním radšej bicyklovať, prejsť, nenúťte ho zbytočne, ak k vami vybranému športu vzťah nemá.
