Čas, ktorý strávia deti s mobilom v ruke, by mal byť obmedzený.
Foto: shutterstock.comPani Eva má obavy, že jej 13-ročná dcéra trpí závislosťou na mobile, či presnejšie sociálnych sieťach. Odborníci tento fenomén pomenovali FOMO (z anglického fear of missing out), takzvaný strach z premeškania, keď sa človek obáva, že mu niečo v jeho neprítomnosti ujde. Tento druh nelátkovej závislosti je známy už dlhý čas, súčasná modrená doba mu akurát dala ďalšiu formu – sociálne siete.
Postihuje práve mladých, zhruba od teenagerského veku, a bojovať s ním je dosť ťažké. „Mobily sú všade a v dnešnej dobe navyše pomerne nevyhnutné,“ hovorí primárka psychiatrického oddelenia Nemocnice v Levoči Erika Gernáthová. Závislosť navyše môže vzniknúť pomerne rýchlo, v priebehu niekoľkých týždňov, ak má človek na to predispozície. „Čím v skoršom veku dieťa začne, tým je riziko väčšie,“ mieni primárka.
Čas, kedy môže mať dieťa mobil, by mal byť podľa nej obmedzený, u teenagerov nanajvýš tak dve hodiny denne. Deťom do 10 rokov by neodporúčala mobil vôbec. „Chápem, že najmä vo väčších mestách, keď deti chodia po krúžkoch z jedného konca na druhý, chcú mať rodičia prehľad, kde sa práve nachádzajú, tak ten mobil potrebujú. Keby mali tie staré telefóny, na ktorých sa dá iba telefonovať, nebolo by to také zlé. S modernými smartfónmi je to však oveľa horšie. Vyvolávajú závislosti a obávam sa, že ich bude pribúdať...,“ dodáva.
Aplikácie v telefónoch sú pritom schválne nastavované tak, že ľudí lákajú tráviť tam čo najviac času. Rôzne súťaže, zábavné videá, interaktívne hry... Napríklad si človek môže vo virtuálnom svete kúpiť šteniatko, o ktoré sa musí potom denne starať. Na jednej strane to mladého človeka vedie k zodpovednosti, na druhej však núti stále byť pripojený na internete a venovať sa mobilu.
Ako predísť závislosti
kontrolovať čas, ktorý deti trávia s mobilom v ruke
snažiť sa používať ho len na nevyhnutné úkony
nedovoliť teenagerom venovať sa mu viac než dve hodiny denne
počas víkendov, prípadne dovoleniek zobrať deťom mobily úplne
deťom do 10 rokov nedať mobil do ruky vôbec
Ak raz človek podľahne akejkoľvek nelátkovej závislosti, liečba je veľmi ťažká a dlhodobá. V prípade syndrómu FOMO či závislosti na selfies spočíva v postupnom odoberaní mobilu, z čoho ľudia pociťujú úzkosti, takže musia užívať aj lieky a následnej dlhodobej psychoterapii. Ľudia sa nevyliečia úplne, naopak, celý čas sa musia potom kontrolovať, pretože s tým, čo im závislosť spôsobilo, prichádzajú aj naďalej každodenne do styku.
Podľa Eriky Gernáthovej prevencia spočíva jedine v obmedzovaní času, ktorý ľudia pri mobiloch strávia. „Je to ťažké ukontrolovať aj pre dospelých, rovnako i pre mladých,“ konštatuje. Deťom by podľa nej bolo dobré v určené dni, napríklad cez víkend, mobil úplne zobrať. „Rovnako je dobré, keď sa mobily zakazujú aj v školách,“ dodáva.
Už aj dnes sú školy, ktoré na prvej hodine mobily deťom vyzbierajú a až na konci ich vrátia. Sú však aj také, ktoré mobily vôbec neriešia a je viac-menej na učiteľoch, aby ich používanie ustrážili. Na niektorých hodinách, napríklad cudzích jazykov, ich dokonca študenti používajú s dovolením učiteľov, napríklad ako slovníky.
