Pasívne fajčenie v tehotenstve škodí rovnako ako jedna až päť vyfajčených ciagariet.
Foto: shutterstock.comDym z cigariet znamená pre nefajčiarske okolie výrazné zdravotné riziko, upozorňuje Úrad verejného zdravotníctva. Bábätku v maternici škodí dym z pasívneho fajčenia rovnako, ako keby jeho matka denne vyfajčila jednu až päť cigariet.
No a ako poškodzuje decht vývoj plodu, je známe. Môže spôsobiť vývojové chyby, nevyvinuté orgány, prípadne predčasný pôrod či dokonca potrat. Po narodení môžu deti trpieť inými komplikáciami, napríklad neurologickými, či poruchami správania. Zvyšuje sa aj riziko syndrómu náhleho úmrtia dojčaťa.
Svoje skúsenosti s tým má Bratislavčanka Mária. „Fajčím dlhé roky, od 16 rokov, a keď som otehotnela, lekár mi povedal, že organizmus je tým už veľmi presiaknutý. Tak som to vyhodnotila, že je v podstate jedno, či si dám tú jednu-dve cigarety denne. Fajčila som celé tehotenstvo, i keď som to, samozrejme obmedzila,“ hovorí štyridsiatnička Mária, dnes už matka osemročného syna. Syn sa jej však narodil s ťažkou srdcovou vadou, ktorú museli lekári operovať krátko po jeho narodení. Chlapec má dodnes jazvu cez celý hrudník, a Mária – dodnes fajčí.
Škodliviny prejdú aj do miestností, kde sa nefajčí
Cigaretový dym je veľmi agresívny Ako upozorňuje vedúca Odboru hygieny detí a mládeže Úradu verejného zdravotníctva docentka Jana Hamade, obsahuje tisíce rôznych zlúčenín, ktoré sa šíria vzduchom aj dlho po dofajčení. „Tieto látky reagujú s ďalšími znečisťujúcimi látkami v okolí, čím sa vytvárajú úplne nové nebezpečné zlúčeniny ovplyvňujúce DNA,“ vysvetľuje. Tie sa potom usadzujú všade po byte, dokonca aj na veciach, ktoré sa nachádzajú v inej miestnosti, než tej, ktorú využívajú na fajčenie.
Nikotín prechádza všade, vedci ho dokonca našli aj vo vlasoch malých detí, ktorých matky neprestali počas tehotenstva fajčiť. Nehovoriac o tých, ktorých rodičia fajčia v domácnosti.
Deti mávajú problémy aj v dospelosti
Protifajčiarska linka
Kto chce prestať s fajčením, prípadne má abstibnenčnú krízu, môže požiadať o pomoc odborníkov na protifajčiarskej linke. Číslo je 0908 222 722. K dispozícii sú aj poradne na regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Špecializované poradne pre odvykanie od fajčenia poskytli minulý rok poradenstvo takmer 1200 občanom. Ponúkajú individuálne aj skupinové poradenstvo ako pomocou metód a psychologických techník.
Deti, vystavené pasívnemu fajčeniu v domácnostiach, majú už od útleho detstva zvýšené riziko ochorení dýchacích ciest (zápaly priedušiek, pľúc, vrátane piskotov), neskôr ich môže trápiť alergická nádcha, kožné ochorenia alebo zápaly stredného ucha, je u nich aj vyššia dispozícia na vznik onkologických ochorení.Kto chce prestať s fajčením, prípadne má abstibnenčnú krízu, môže požiadať o pomoc odborníkov na protifajčiarskej linke. Číslo je 0908 222 722. K dispozícii sú aj poradne na regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Špecializované poradne pre odvykanie od fajčenia poskytli minulý rok poradenstvo takmer 1200 občanom. Ponúkajú individuálne aj skupinové poradenstvo ako pomocou metód a psychologických techník.
Podľa odborníkov majú deti fajčiarov aj sklony fajčiť viac než deti nefajčiarov. „Keď sme boli so sestrou malé, v osemdesiatych rokoch, obaja naši rodičia fajčili. Aj pred nami. V aute, v obývačke, v kuchyni. Pamätám si, že mi to prekážalo, ťažko sa mi dýchalo, ale neriešila som to nejako. Cigarety som potom na strednej škole vyskúšala aj ja, ale jednorazovo. Nechytilo ma to,“ spomína ďalšia Bratislavčanka, Petra s tým, že jej sestra nezobrala do rúk cigarety doteraz vôbec. „Máva však problémy s kašľom, najmä v zimnom období,“ dodáva Petra.
Mladí majú problém prestať s fajčením, nevedia, prečo by mali
Prvá skúsenosť s cigaretou je u školákov už vo štvrtom ročníku. Takmer 34% detí vo veku 11 až 14 rokov uviedlo, že skúšalo fajčiť cigarety. K dennej potrebe si aspoň raz zapáliť cigaretu sa priznalo 24% zo 4908 oslovených stredoškolákov. Nikotín je podľa odborníkov návykovejší ako heroín alebo kokaín. „Detských a pubertálnych fajčiarov zaraďujeme medzi ťažko liečiteľnú skupinu, pretože fajčenie si nespájajú ani s chorobou, ani s lekárom, chýba im motivácia k liečbe, sebareflexia a sebakontrola. Väčšina z nich sa domnieva, že prestane fajčiť, kedy bude chcieť, mnohí však v dospelosti zisťujú, že to tak nie je,“ hovorí vedúca Odboru hygieny detí a mládeže Úradu verejného zdravotníctva Jana Hamade. Vychovávať deti k nefajčeniu treba podľa nej už v predškolskom veku, a to posilňovaním sebavedomia detí, pohodovou atmosférou doma bez cigariet, vysvetľovaním škodlivosti fajčenia a zdôrazňovaním, že cigareta nie je symbolom dospelosti.
Prvá skúsenosť s cigaretou je u školákov už vo štvrtom ročníku. Takmer 34% detí vo veku 11 až 14 rokov uviedlo, že skúšalo fajčiť cigarety. K dennej potrebe si aspoň raz zapáliť cigaretu sa priznalo 24% zo 4908 oslovených stredoškolákov. Nikotín je podľa odborníkov návykovejší ako heroín alebo kokaín. „Detských a pubertálnych fajčiarov zaraďujeme medzi ťažko liečiteľnú skupinu, pretože fajčenie si nespájajú ani s chorobou, ani s lekárom, chýba im motivácia k liečbe, sebareflexia a sebakontrola. Väčšina z nich sa domnieva, že prestane fajčiť, kedy bude chcieť, mnohí však v dospelosti zisťujú, že to tak nie je,“ hovorí vedúca Odboru hygieny detí a mládeže Úradu verejného zdravotníctva Jana Hamade. Vychovávať deti k nefajčeniu treba podľa nej už v predškolskom veku, a to posilňovaním sebavedomia detí, pohodovou atmosférou doma bez cigariet, vysvetľovaním škodlivosti fajčenia a zdôrazňovaním, že cigareta nie je symbolom dospelosti.
ANKETA:
