Dýchanie ústami predstavuje veľký zdravotný problém.
Foto: Shutterstock.comDeti (ale i dospelí) dýchajú ústami najčastejšie v noci, a to kvôli chronicky upchatému nosu napríklad v dôsledku častých infekcií, zväčšenej nosohltanovej mandli alebo vybočenej nosovej priehradke. Ťažko sa im preto dýcha nosom a pomáhajú si ústami, čo má celý rad negatívnych dôsledkov.
Ak si u svojho dieťaťa všimnete, že v noci, ale niekedy aj cez deň dýcha ústami, treba zistiť, čo je príčinou tohto stavu. Na mieste je predovšetkým návšteva ORL lekára a užitočná môže byť aj konzultácia s logopédom. Keď sa zistí a vyrieši základná príčina, vhodná je rehabilitácia, počas ktorej sa dieťa učí správne dýchať.
Dýchanie ústami je v poriadku len pri športe alebo fyzickej námahe, pri respiračných infekciách alebo pri psychickom vypätí. Samozrejme aj vtedy, keď hovoríme. Výdych ústami je nutný na tvorbu väčšiny hlások, čo si často ani neuvedomujeme. Ak dieťa nesprávne dýcha dlhodobo, môže to ovplyvniť jeho zdravotný stav, psychiku a dokonca i vzhľad.
Ako škodí
Dýchanie ústami zvyšuje pravdepodobnosť častých infekcií horných i dolných dýchacích ciest, zápalov stredného ucha, problémov so sluchom a zvyšuje sa aj riziko vzniku astmy. Nedochádza totiž k filtrácii vdychovaného vzduchu v nose. Vplyvom nesprávneho dýchania sa tiež vysušujú sliznice, čo rovnako zvyšuje šancu na časté infekcie.Ďalším negatívom je zhoršené okysličovanie organizmu. „Prísun kyslíka do pľúc, krvi a mozgu je v porovnaní s dýchaním nosom nižší. To priamo ovplyvňuje kvalitu spánku, pozornosť, správanie,“ upozorňuje klinická logopedička Zuzana Blažková, ktorá svoje rady rodičom zverejňuje na facebookovej stránke Logopedie jinak. Dýchanie ústami negatívne ovplyvňuje aktivitu bránice, čo tiež vedie k slabšiemu dýchaniu. Ak sa dieťaťu nedarí efektívne a dostatočne dýchať, má to vplyv aj na jeho schopnosť tvoriť hlásky. Nedostatočný rozvoj reči tak môže mať aj takúto, na prvý pohľad nepravdepodobnú príčinu.
Možno vás prekvapí informácia, že dýchanie nosom pozitívne ovplyvňuje takzvaný limbický systém v mozgu, ktorý podporuje pamäť, pozornosť, stav emócií, vyrovnané správanie a podobne. Ak dýchame ústami, naša psychická kondícia nemusí byť preto najlepšia.
So spánkom súvisí aj ďalší problém spojený s nesprávnym dýchaním – dychové pauzy známe pod názvom spánkové apnoe. „Pri dýchaní ústami klesá dolná čeľusť, a tak sa zmenšuje priemer dýchacích ciest (v oblasti hltana). Nedostatok alebo nepravidelný prísun kyslíka je varovný signál pre mozog. Budíme sa, aby sme mohli zasa plynule dýchať. Znova a znova. Po takej noci sme nevyspatí, unavení, horšie udržíme pozornosť pri hre, učení, práci a rovnako je to aj s našou náladou a správaním,“ vysvetľuje Zuzana Blažková.
Znížená tvorba slín je ďalší dôsledok dýchania ústami. Sliznice v ústach sa vysušujú, čo vedie k väčšej pravdepodobnosti vzniku zubného kazu. „Sliny čistia a chránia zdravie našej ústnej dutiny, zubov a ďasien. Sú dôležité, pretože neutralizujú kyseliny a odplavujú baktérie,“ vraví odborníčka Zuzana Blažková. Dýchanie ústami spôsobuje ďalej zvýšené slintanie, popraskané a suché pery či skrátenú podjazykovú uzdičku.
Vplyv na vzhľad a vývoj reči
Aby toho nebolo málo, dýchanie ústami môže u detí dokonca viesť k neželanému vývoju tváre (dlhá a úzka tvár, ústup brady dozadu), podnebia a zubných oblúkov, to všetko v dôsledku nesprávnej odpočinkovej polohy jazyka medzi zubami.„Tlak jazyka na podnebie hore a do strán počas spánku prirodzene prispieva k správnemu rastu čeľustí, čo zaisťuje dostatok miesta na uloženie zubu,“ vysvetľuje logopedička. Ak dieťa dýcha ústami, nedeje sa to, zuby tak majú menej miesta a rastú nakrivo. Dieťa tak nakoniec môže skončiť na ortodoncii.
Oneskoriť a zhoršiť sa môže aj vývoj reči, deti si takzvane šliapu po jazyku, pretože hlásky vyslovujú medzizubne. Trvá im tiež dlhšie, kým sa naučia vyslovovať hlásku R.
A napokon, nesprávne dýchanie dokonca súvisí s chybným držaním tela. Vedie k nesprávnemu držaniu hlavy, čo narušuje rovnováhu celého tela, ktoré sa to snaží kompenzovať a dochádza k preťažovaniu svalov krku, ramien, panvy, nôh a chodidiel. Odtiaľ je už len krôčik k migrénam, bolestiam krčnej chrbtice či celej chrbtice.
Dýchanie ústami ovplyvňuje aj spôsob, akým spracovávame potravu. Pre oslabené svaly je náročné poriadne rozdrviť tuhšiu stravu. Ťažším sa stáva aj prehĺtanie.
Nad dýchaním ústami preto nemávnite v žiadnom prípade rukou a žiadajte odborné vyšetrenia a profesionálnu pomoc. Podľa Zuzany Blažkovej ovplyvňuje celý organizmus a môže ho negatívne deformovať doslova od hlavy až k päte.
