Rešpekt a pozornosť, to by chceli oslovení teenageri najčastejšie od svojich rodičov.
Foto: shutterstock.comČo by teda mládež na svojich rodičoch najradšej zmenila? Aj keď sa v konkrétnostiach odlišujú, v princípe ide väčšine z nich o viac rešpektu a dôvery.
„Rada by som, aby ma rodičia viac počúvali, aby brali ohľad na to, čo hovorím ja, a nie iba na svoje očakávania,“ hovorí napríklad 15–ročná Rebeka. Aktívne sa venuje športu, a v tomto smere občas od rodičov cíti nátlak. „Uvítala by som, aby ma nechali ísť vlastnou cestou, či sa mi už súťaž vydarí alebo nie, netlmočili mi zbytočne svoje závery. Ja si ich viem urobiť sama, od nich by mi stačila podpora, pri akomkoľvek výsledku.“
Rešpektovať vlastnú osobnosť najmä z maminej strany by si želala aj 14-ročná Sofia. „Chcela by som, aby ma mama nenútila nosiť veci, ktoré sa páčia jej, ale nechala ma v tom, čo sa páči mne. Vždy ma prehovára, čo si mám obliecť, a pritom náš vkus je úplne odlišný. Ona by ma rada videla v sukni či šatách, ja mám radšej tričká, rifle, tepláky...“ Ako vraví, každý nákup s mamou je taký menší boj. „Ešte aj keď mi niekedy ideme kúpiť tepláky, prehovára ma na tie, ktoré sa páčia jej...“
Presne rovnaké chýba aj takmer 13-ročnej Nikite. „Chcem, aby rodičia rešpektovali môj názor a častejšie so mnou súhlasili,“ želá si.
Zbytočný strach
Viac dôvery zo strany rodičov chýba rovnako Vašovi. Má 16 rokov, dosť na to, aby niektoré veci zvládol urobiť samostatne. „Moji rodičia sú niekedy až príliš ochraňujúci,“ hovorí. „Ak napríklad niekam cestujem, tak ma idú odviezť na letisko. No celkom zbytočne, pretože by som to v pohode zvládol aj vlakom, lenže oni sa príliš boja.“
„Aj moja mama sa o mňa stále bojí,“ dopĺňa 14-ročná Ela. „Už nie som malé decko, no stále mi nakazuje, čo si mám obliecť, kedy si mám dať čiapku... Zatiaľ ju poslúcham, ale nepáči sa mi to,“ hovorí.
Teenageri sú síce ešte deti, ale nie už vo všetkom. Rodičia by mali vycítiť, v ktorých prípadoch sú ich zásahy už zbytočné, kedy je dobré nechať zodpovednosť sa svoje činy na deťoch. „Napríklad si upracem izbu, veci sú na svojich miestach, no mama príde a vždy nájde niečo, čo ešte treba upratať,“ sťažuje si Rebeka.
Mamina kuchyňa nadovšetko
Sú však aj úlohy, typické pre rodičov, ktoré teenageri od svojich rodičov stále čakajú, hoci sú už sami na prahu dospelosti. „Mama na nás s bratom napríklad niekedy pokričí. Nie žeby sa mi to extra páčilo, ale zas viem, že niekedy to má svoje opodstatnenie, zaslúžime si to,“ vraví Sofia.
17-ročnému Filipovi zasa chýba čas, spoločne strávený s rodičmi. Podobne ako Rebeka, aj on kvôli športu býva často mimo domova. „Chcel by som, aby sme boli viac spolu, najmä keď som doma,“ vraví. „A keby mama viac varila. Cez týždeň nevarieva, má toho veľa v práci, a už na to potom nemá náladu. Vtedy chodievam k babke. Bol by som ale rád, keby varila. Varí dobre, a cez víkendy, keď varieva a všetci spolu jeme, to mám rád.“
16-ročná Nikol má zasa stále rada rodinné dovolenky. „Chcela by som, aby sme aj tohto roku na nejakú išli, a aby sme postavili nový plot,“ prezrádza svoje tohtoročné priania.
Aj Nikita by rada trávila viac času s rodičmi. A to v harmónii. „Chcela by som, aby sa mi viac venovali a menej na mňa kričali. Tiež si želám, aby predo mnou nemali tajomstvá.“
