Pridajú sa k Novákom aj ďalšie slovenské mestá?
Foto: Ivan PutiškaIvan Putiška, otec vtedy deväťročného, dnes už o rok staršieho Adama, sa rozhodol, že takto to ďalej ísť nemôže. A tak v minulom školskom roku vďaka jeho iniciatíve odštartoval pešibus. Projekt, ktorý sa snaží narušiť súčasnú „módu“ vozenia detí na vyučovanie autom. A to aj v prípadoch, keď bývajú od školy len pár minút chôdze a cestu by bez problémov zvládli po svojich.
„Moja práca mi umožňovala, aby som každé ráno odprevadil syna do školy peši. Povedal som si, že už ho nebudeme voziť autom a vydržíme celý školský rok. Samého som ho ale púšťať nechcel. A tak som dostal nápad, že keď zvládnem odprevadiť Adama, tak môžem odprevadiť aj viac detí,“ hovorí Ivan Putiška. Na facebookovej stránke školy preto v spolupráci s vtedajšou riaditeľkou zverejnili výzvu, aby sa k nim ráno pridali ďalšie deti.
Hneď v prvý deň fungovania si „jazdu“ pešibusom vyskúšalo šesť detí, postupne pribúdali ďalšie. Rekord bol asi 24 detí. „Postupne sa počet ustálil na cca 15 deťoch, čo je optimum aj pre vodiča,“ pochvaľuje si Ivan Putiška.
Od septembra minulého roka až do februára chodil s deťmi sám. Potom mu už práca nedovoľovala venovať sa pešibusu naplno. Pri školákoch sa tak strieda viac rodičov - podľa toho, ktorý práve môže. Pešibus nevynechal v minulom školskom roku ani raz, deti boli vždy v škole bezpečne a načas. A tak nebol dôvod, prečo v prevratnej novinke nepokračovať.
Ivan Putiška so synom Adamom.
Foto: Ivan PutiškaDeti majú šancu sa vyrozprávať
Ako taký pešibus funguje? Celkom jednoducho. Deti ráno zbiera na presne určenej trase. „Máme uzavretú skupinu v aplikácii Messenger, kde sú iba rodičia detí, ktoré chodia pešibusom. Tam si všetko dohodneme. Ráno má vodič pešibusu presne prehľad, ktoré dieťa kde nastúpi. A na konci cesty, pri škole pošle fotku detí ako informáciu pre rodičov, že sú v bezpečí v škole,“ vymenúva Ivan Putiška pravidlá.Výhody pešibusu sú podľa neho obrovské. „Deti sa hlavne ráno veľa rozprávajú. Ranné vyrozprávanie sa je pre nich najväčší bonus a radosť. Prechádzka do školy je prínosom aj pre ich zdravie. Mnohé bývajú oveľa menej choré,“ teší sa iniciátor pešibusu a ako dodáva: „Ten pohľad, keď leje ako z krhly, ale deti si idú svoje v pršiplášťoch a s dáždnikmi, je fantastický.“ Deti aj zosilneli, niektoré počas prvých týždňov nevládali odniesť svoju školskú tašku na pleciach a po pár týždňoch s ňou už bežali.
Pešibus má samé pozitíva aj pre rodičov. Majú na seba ráno viac času, nemusia čakať v zápchach, idú rovno do práce alebo môžu zostať doma s mladšími deťmi.
Ďalším plusom je vytvorenie komunity rodičov, ktorí majú podobné zmýšľanie. „Lepšie sme sa navzájom poznali, stali sa z nás priatelia, veríme si, veď si odprevádzame svoje deti do školy,“ uvádza Ivan Putiška. No a samozrejme, pešibus je predovšetkým bezpečný, lacný, nenáročný a ekologický spôsob, ako sa dosť z domu do školy.
Peši je to lepšie.
Foto: Ivan PutiškaOd rodičov, ktorí pešibus využívajú, sú reakcie pozitívne. „Ale musím povedať, že niektorí rodičia, aj keď bývajú pri trase pešibusu a pracujú napríklad na smeny, ho vytrvalo ignorujú a radšej vozia svoje deti do školy autom, a to naozaj každý deň. Aj touto cestou ich chcem poprosiť, aby dali pešibusu šancu, vyskúšali ho a umožnili svojim deťom chodiť bezpečne peši do školy. Ide to a ten pocit je skvelý. A netreba sa báť ani toho, stať sa vodičom pešibusu. Rodičia sa striedajú, služba sa im tak ujde iba raz za čas,“ vyzýva Ivan Putiška ostatných rodičov.
Nováckym pešibusom sa inšpirovali v Trnave, kde deti skúsia pár dní chodiť do školy peši v rámci Európskeho týždňa mobility, ktorý prebehne na budúci týždeň. Jeho podtitul je Bezpečne pešo a na bicykli. Školákov budú v Trnave sprevádzať mestskí policajti. „Deti pôjdu do školy po vlastných. Ulice nášho mesta tým odbremeníme od desiatok áut, v ktorých by rodičia svoje ratolesti viezli a deti sa pred vyučovaním trochu prejdú," uviedla koordinátorka akcií týždňa mobility v Trnave Petra Vráblová z Kancelárie Zdravé mesto Trnava.
Novácky pešibus je skvelá príležitosť porozprávať sa ráno s kamarátmi.
Foto: Ivan Putiška
