Aj po nástupe do školy mnohé deti potrebujú pomoc rodičov.
Foto: Shutterstock.comNajťažšie to majú azda prváci, ktorí okrem prechodu z prázdnin na školský režim musia zvládať aj podstatne iné pravidlá pri vyučovaní v škole než boli zvyknutí zo škôlky.
Základná rada pre rodičov asi znie: Buďte dieťaťu nablízku, nápomocní. Podľa docentky Jany Hamade z Úradu verejného zdravotníctva je dôležitá pravidelnosť a veku primeraný systém pri akejkoľvek činnosti súvisiacej so školou. Teda napríklad vstávať v určitú hodinu, chodievať spať v rovnaký čas, určiť si, kedy sa bude dieťa učiť, do akej miery mu bude pomáhať rodič a podobne. „Najvhodnejší čas na učenie doma nastáva, keď sa dieťa vráti zo školy a 1 až 2 hodiny si odpočinie,“ vraví Jana Hamade.
Pravidelnosť sa týka aj prípravy do školy na nasledujúci deň nielen čo do úloh, ale aj z „technickej stránky“. Teda kontrola, či má dieťa nachystané v taške všetko potrebné, či sú ceruzky a pastelky dostatočne ostré, či nechýba pravítko, pero, guma a ďalšie potrebné pomôcky.
„Spočiatku je namieste s týmito činnosťami dieťaťu pomáhať, napríklad formou vysvetlenia, čo je potrebné do tašky vložiť, vybrať, aké úlohy urobiť. Malo by ísť o spoločné činnosti, ktorých cieľom je dieťa naučiť, aby svoje povinnosti časom zvládalo samo,“ vysvetľuje odborníčka.
Stres a úloha rodiča
Ak majú deti napriek tomu ťažkosti a vyučovanie pre ne predstavuje stres, je ešte viac na rodičovi, aby bol dieťaťu oporou. „Školáci môžu zažívať stres a úzkosť. Rozprávajte sa s deťmi a pomôžte im zvládať náročné dni v škole,“ odkazuje Jana Hamade.Príznakom, že sa dieťa cíti v strese je napríklad to, ak prestáva hovoriť o škole, dáva rodičom len informácie, na ktoré sa sami spýtajú. Ďalším znakom môžu byť tiež nezvyčajné prerieknutia a neobratnosti v jednoduchých motorických zručnostiach či sťažený optimálny výkon, ktorý je vyvolaný preťažením žiaka, ako aj množstvom úloh, ktoré musí riešiť v časovej tiesni. K stresu prispieva aj zvýšená kritika, veľké zaťaženie pamäte či ohromné množstvo faktografie,“ dodáva.
Rodič v takejto situácii by mal podľa nej rozprávať s dieťaťom o jeho starostiach bez irónie, nemal by ho kritizovať ani mu vyčítať nedostatky. Naopak, pomôže, ak prejaví pochopenie a vieru v zlepšenie danej situácie. „Mal by dbať u dieťaťa na dostatok spánku, pohybu na čerstvom vzduchu a zdravú výživu,“ pripomína Jana Hamade. Potomje tu už spomínaná pomoc s plánovaním a organizáciou času a prehodnotením voľnočasových aktivít, či napríklad dieťa nemá príliš veľa krúžkov.
