Vymyslite pre dieťa jeho vlastný narodeninový príbeh.
Foto: shutterstock.com„Od tretích narodenín každému dieťaťu rozprávame narodeninový príbeh, dôležitým prvkom je pritom prehľadnosť a rytmus. Počúvať rovnaký príbeh deti nikdy neomrzí, hoci sú už o rok staršie. Načúvajú mu však novým spôsobom,“ ozrejmuje zakladateľka a duša škôlky Helle Heckmannová vo svojej inšpiratívnej knihe Pomalé rodičovstvo (vyšla v češtine).
Prečítajte si príklad narodeninového príbehu, aký počúvajú dánske deti. Môžeme ho použiť v prípade vlastného dieťaťa, prípadne si príbeh trochu pozmeniť alebo vymyslieť celkom nový. Vaše dieťa bude z neho nadšené, pretože dostane svoju vlastnú rozprávku a svoj vlastný príbeh, čo umocní jeho sebehodnotu a dobrý pocit zo seba samého i zo sveta.
Len pre teba
„Pred šiestimi rokmi, a vlastne ešte o niečo skôr, nebola Rosa Mária vôbec na Zemi. Bola hore v nebi so svojím anjelom strážnym a cítila sa tam veľmi, veľmi šťastná. Skákala, tancovala, váľala sa z kopcov. Tiež skákala na jednej nohe, potom na druhej a ani raz nespadla.Raz k nej prišiel anjel strážny a priniesol jej loptičku, ktorá bola dokonale guľatá a celá zo zlata. Dal ju Rose Márii, aby sa s ňou hrala a ona ju vyhodila vysoko do vzduchu a potom ju chytila. Prehadzovala si loptičku z jednej ruky do druhej bez jediného spadnutia.
Jedného dňa mala Rose Mária zvláštnu náladu. Vzala loptičku a namierila si to ňou do veľkej diaľky, do sveta. Hodila ju tak ďaleko, ako len mohla. Letela do diaľky, až úplne zmizla. Rosa Mária ju hľadala, kde sa dalo, ale nájsť ju nemohla. V tej chvíli uvidela, ako sa niečo trbliece medzi mrakmi. Šla tam a pozrime sa, bola tam!
Ako sa Rosa Mária zohla, aby loptičku zobrala, zachytila pohľadom planétu Zem a tam dolu uvidela niečo úžasného. Mamičku, ktorá snívala o malom dievčatku, a otecka, ktorý pripravoval postieľku.
„Och,“ povedala Rosa Mária anjelovi strážnemu: „Môžem tam zostúpiť? Presne to chcem viac ako čokoľvek iného na celom šírom svete.“
„Áno,“ odvetil anjel strážny: „môžeš tam zostúpiť. Ale najskôr musíme dlho putovať okolo Slnka, Mesiaca, všetkých hviezd trblietajúcich sa na oblohe, prejsť nebeskou bránou, až dorazíme k dúhovej bráne. Tam musíš zanechať svoj nebeský šat, ktorý uschovám až do tvojho návratu.“
A v tej chvíli dieťatko upadlo do hlbokého, veľmi hlbokému spánku. Prišla mamička a nosila ho pod svojím srdcom. Prišiel otecko a vzal rodinu do náručia a jedného dňa zrazu ležalo v postieľke malé dievčatko s očami jagajúcimi sa ako hviezdy. Mala noštek, len ním potiahnuť, a bradičku na šteklenie. Prstíky na jej ručičkách dokázali mávať a na nohách zasa ohnúť sa. A tak sa dieťatko narodilo a najlepšie meno, ktoré preň rodičia vymysleli, znelo: Rosa Mária.“
Helle Heckmannová založila waldorfskú škôlku Nokken v dánskej Kodani pred viac ako tridsiatimi rokmi. Škôlka sa stala legendou, bola prvým zariadením, v ktorom deti trávili väčšinu času vonku, v úzkom kontakte s prírodou. Inšpirovala vznik lesných škôlok aj na Slovensku.
