ADHD je riešiteľný problém, niekedy stačí zlepšiť vzťahy v rodine.
Foto: Shutterstock.comPsychológ a lektor Matej Štepita, ktorý pracuje s pacientmi s diagnózou ADHD, tvrdí, že najčastejšie sa naňho obracajú rodičia detí, ktoré navštevujú základnú školu. Majú v nej problémy s rešpektovaním disciplíny, ktorú školy vyžadujú. Často tiež nedokážu dobre vychádzať so spolužiakmi. Podľa odborníka tiež deti s touto poruchou príliš zaťažujú učebné nároky školy, najmä kvôli oslabenej pozornosti.
Dodal, že aj vzťahy v rodine môžu byť napäté, pretože dieťa aj doma častejšie vzdoruje a rodiča stojí veľmi veľa energie naučiť ho aj základné pravidlá fungovania, ako večer si umyť zuby, ísť spať v určitú hodinu či upratať si svoju izbu.
Štepita sa v týchto prípadoch snaží pracovať s celou rodinou a najmä s rodičmi dieťaťa. Keď zmení dospelý svoj prístup, dieťa určite tiež zareaguje. Navyše najmä pre duševný vývin dieťaťa na prvom stupni základnej školy je rodina najdôležitejšia, pripomína Štepita.
Rodičov učí, ako byť citlivý k špecifikám detí, ako ich pochopiť, povzbudiť a podporiť, nájsť ich silné stránky a rozvíjať ich. Na druhej strane aj to, ako stanoviť a dodržiavať jasné pravidlá vo výchove. A napokon ako zvládať výchovu a vypäté situácie v nej so zachovaním vlastného duševného zdravia, pretože táto situácia nie je náročná len pre samotné deti, ale aj pre ich okolie. Teda najmä rodičov a súrodencov.
Ak má dieťa naozaj klinicky závažnú formu poruchy, je preň diagnóza často vykúpením, tvrdí psychiater René Pospíšil. S poruchou je možné pracovať. ADHD. „Nie je to však choroba, ktorú vyliečite. Je v podstate súhrnom čŕt človeka, ktoré sa dajú ´obrúsiť´ na únosnú úroveň, ale nezmiznú," upozorňuje Pospíšil.
Deťom s ADHD ubližujú napäté rodinné vzťahy
Prejavy ADHD sa veľakrát spájajú s napätými alebo chaoticky nastavenými rodinnými vzťahmi, hovorí Matej Štepita. Často sa dieťaťu uľaví vtedy, keď rodičia zjednotia svoj výchovný prístup alebo keď vyriešia či aspoň zjemnia svoje vlastné vzťahové konflikty či osobné problémy. „Mojou úlohou je potom napomôcť zlepšovaniu vzťahov v rodine, a tým vytvoriť dieťaťu harmonickejšie prostredie na jeho psychický aj nervový vývin," hovorí.Napätie v rodinách nevníma ako individuálne zlyhanie, ale ako spoločenský fenomén. Veľký tlak na výkon a tempo v práci, roztrieštenosť pozornosti a síl človeka, záplava rôznych agresívnych podnetov reklamy zo všetkých strán, digitálne médiá už pre deti v predškolskom veku a neistota okolo noriem, čo je správne a čo nie vo výchove detí, ľahko vytvoria chaos v konkrétnej rodine a následne aj v duši a nervovom systéme dieťaťa, myslí si Štepita. Preto by podľa neho spoločnosť mala prejavovať záujem, snažiť sa o hĺbku, pokoj, kontakt s prírodou a zrelosť. Tie pôsobia terapeuticky aj na deti s ADHD a ich rodiny.
U niektorých detí s poruchou problémy podľa psychológa počas puberty a dospievania odznejú. Iní ľudia sa s nimi musia naučiť žiť. Pracuje aj s dospelými s ADHD, ktorí prichádzajú sami, lebo vnímajú svoje trápenia plynúce z diagnózy a majú motiváciu aj schopnosti ich postupne riešiť. U dospelých je základom učiť sa rozumne viesť samých seba, teda určitému sebaovládaniu, sebadisciplíne a štruktúrovaniu svojho času aj úloh, vysvetľuje Štepita. Tieto schopnosti sa podľa neho zídu každému, ale dospelý s ADHD ich pre svoju impulzivitu a roztržitosť potrebuje ešte viac, aby v jeho živote nezavládol chaos.
Zatiaľ čo deti s ADHD často pobehujú a skáču, u dospelých sa choroba môže prejavovať napríklad mykaním nohami alebo len vnútorným nepokojom. Podobne sa menia i situácie a prostredia, v ktorých dospelý s ADHD nevie vydržať alebo sa prejaví jeho nesústredenosť. Môže mať problémy čakať v rade, nedokáže dokončiť úlohy, ktoré mu pripadajú nudné, vysvetlil René Pospíšil. Tiež sa podľa neho môže stať, že človek zabúda platiť účty alebo stráca veci. Doplnil, že v dospelosti je často problém s diagnostikou poruchy a všeobecne jej vnímaním pacientom, okolím, ale i odborníkmi.
Podľa Pospíšila sa stáva, že človek s ADHD pred diagnostikovaním poruchy celý život počúva, že je neschopný, čudný alebo lenivý. Hovorí, že prejavy poruchy, ako zlyhávanie v povinnostiach, impulzivita napríklad pri šoférovaní, výbušnosť až agresivita či konflikty so zákonom sa dajú zmierniť, zmena si však vyžaduje veľa času a množstvo práce
S dospelými Štepita pracuje individuálne, no myslí si, že by mala zmysel aj skupinová práca. Pri rodinách s deťmi kombinuje spolu so svojimi kolegyňami individuálnu prácu s rodinou aj skupiny pre viacero rodín. V rámci skupinovej práce sa deti priamo - teda zážitkom pri hrách či tvorivých činnostiach - učia lepšie vychádzať s druhými deťmi a tiež rešpektovať základné pravidlá potrebné pre fungovanie v skupine. Dostanú aj zážitok prijatia v skupine, ktorý je pre ne vzácny a liečivý, uviedol Štepita. Doplnil, že pri skupinovej terapii si rodičia vedia navzájom často aj prakticky poradiť a tiež získajú pocit, že so svojím trápením nie sú jediní na svete.
