Kedy je to normálne a kedy už problém?
Foto: Shutterstock.comPorucha pozornosti
Porucha pozornosti je zaradená v Medzinárodnej klasifikácie chorôb ako MKCH 10. Nachádza sa vo veľkej skupine s názvom Poruchy správania a emočné poruchy so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania. Patrí do skupiny hyperkinetických porúch. Pre tieto poruchy je príznačné, že vznikajú v ranom veku dieťaťa (zvyčajne sa prvé príznaky objavujú do piateho roka života). Medzi opisom ťažkostí hyperkinetických porúch môžete nájsť:• neschopnosť vydržať pri činnostiach, ktoré vyžadujú zapojenie kognitívnych (rozumových) schopností,
• tendencia prechádzať z jednej aktivity na druhú bez dokončenia,
• neorganizovanosť pri aktivitách,
• tendencia k nadmernej aktivite,
• náchylnosť k úrazom,
• impulzívnosť,
• časté neúmyselné prekračovanie pravidiel a následné častejšie konflikty s autoritami.
Konkrétne sem patria nasledujúce poruchy:
• Porucha aktivity a pozornosti
Sem sa zaraďujú ťažkosti s udržaním pozornosti. Môžu byť spájané s hyperaktivitou, ale môžu byť aj bez hyperaktivity.
• Hyperkinetická porucha správania
Je kategória, ktorá v sebe spája poruchu pozornosti s poruchou správania sa.
• Iné hyperkinetické poruchy
V podstate si predstavte poruchu pozornosti, ktorá sa nehodí do predchádzajúcich škatuliek.
• Nešpecifikovaná hyperknetická porucha
Opäť kategória pre ťažko zaraditeľné deti.
Toto sú názvy diagnóz, s ktorými sa môžete stretnúť v lekárskej dokumentácii.
V USA odborníci pracujú s diagnostickým a štatistickým manuálom (DSM – V), ktorý vypracovala Americká psychiatrická asociácia. Podľa nej rozoznávame tri typy poruchy pozornosti:
• ADHD - porucha s prevahou hyperaktivity a impulzivity. Je to ten typický obraz, ktorý si často predstavíme, keď sa povie „hyperaktívne dieťa". Je to obraz neposedného, nesústredeného dieťaťa, ktoré je často impulzívne a nemá svoje emócie pod kontrolou.
• ADD – porucha s prevahou poruchy pozornosti. Je to dieťa, ktoré má často ťažkosti so sústredením. Je u neho viditeľné denné snenie. Deti akoby nevnímali, čo sa okolo nich niekedy deje.
• ADHD/ADD – je kombinovaný typ.
ADHD/ADD alebo hyperkinetická porucha?
Možno ste pri zháňaní informácií a kontakte s odborníkmi a odborníčkami niekedy zmätení z terminológie. Veď aj v tomto článku sa striedajú pojmy. Ako to teda vlastne je?Diagnostika sa líši podľa toho, či je dieťa diagnostikované v Európe alebo v USA. Terminológia ADHD/ADD je odvodená z americkej klasifikácie porúch. O ňu sa niekedy opierajú slovenské poradenské centrá. Avšak diagnózu na Slovensku udeľujú lekári/lekárky. V prípade porúch pozornosti je to neurológ alebo pedopsychiater. A tí používajú Medzinárodnú klasifikáciu porúch. Preto je niekedy v pojmoch toľko zmätku.
Život s poruchou pozornosti
Pri riešení porúch pozornosti často zabúdame, že táto porucha neznamená len „že dieťa sa nevie sústrediť" alebo „že dieťa neobsedí na mieste". Porucha sa dotýka každej oblasti života. Schopnosti organizovať sa, učiť sa novým veciam (aj takým, ako je napríklad schopnosť uložiť si oblečenie do skrine), oblasti medziľudských vzťahov a udržiavania si priateľstiev či zvládania vlastných emócii.Rodiny, kde žijú deti s ADHD/ADD, často zápasia s bežnými vecami. „Miško, choď si upratať veci" či „Veronika, obleč sa, odchádzame." Niečo tak obyčajné a nehodné našej pozornosti sa stáva vyčerpávajúcim. Niekedy vyčerpávajúcim natoľko, že to prináša hnev, krik a žiaľ často aj narušenie vzťahov. Verím, že poznanie prináša zmier. Aj preto sa snažím rodičom predstavovať stratégie pre bežný a každodenný život. Ich zavádzanie do výchovy uľahčujú život.
Pri práci s rodičmi sa najčastejšie stretávam s troma scenármi:
1. Rodičia nevedia, že porucha pozornosti ovplyvňuje aj bežný život. Respektíve racionálne to vedia, ale v bežnom živote majú tendenciu vnímať ťažkosti v správaní ako vlastnosť dieťaťa: „On nepočúva", „Ona je nesamostatná" či „Je to lajdák/lajdáčka". Často sa tento postoj spája s pocitmi zlyhania rodičov: „Asi sme spravili niečo zlé vo výchove."
2. Rodičia vedia, že mnohé ťažkosti v ich bežnom živote zapríčiňuje porucha pozornosti. Avšak nepoznajú stratégie, ktoré by mohli využiť. Niekedy tento postoj vyústi do rezignácie. „Nedá sa s tým nič urobiť, keď má tú poruchu." Tento postoj môže viesť aj do pocitov ľútosti alebo túžby pomôcť dieťaťu. Rodičia sa snažia vybaviť deťom úľavy a spoliahajú sa, že integrácia a inklúzia vyriešia všetko.
3. Rodičia uplatňujú rozmanité stratégie a keď nefungujú, tak sú presvedčení, že to nemá zmysel. Často sa to deje vtedy, ak stratégie vyberajú bez odbornej konzultácie. Niekedy jednoducho zvolia nesprávnu stratégiu k svojmu dieťaťu.
Samozrejme, život sa nedá vtesnať do 3 kategórií. V živote je možné vidieť rôzne prelínania. A ak sa tam nevidíte, možno patríte k poslednej skupine rodičov. Sú to rodičia, ktorí počas výchovy svojho dieťaťa stretli mnoho odborníkov a odborníčok, navštívili mnoho seminárov, prečítali mnoho štúdií a kníh. Vo väčšine by si zaslúžili vysokoškolský diplom, pretože ich poznanie a informácie sú na vysokej odbornej úrovni. Žiaľ taký diplom zo školy života ešte nikto nevydáva. Často sú to rodiny, ktoré dokážu svoje dieťa s ADHD/ADD vychovávať bez významných ťažkostí. S výnimkou turbulentných období majú výchovu vo svojich rukách. Mnohí z nich majú energiu na to, aby formou svojpomocných skupín pomáhali ostatným. Poznám mnohých takých a som vďačná za ich pomoc ostatným.
Porucha pozornosti a bežný život
Rada by som upriamila pozornosť na komorbiditu ADHD/ADD a iných porúch. Komorbidita je odborný termín pre existenciu dvoch a viac porúch súčasne. Ide o kombinácie porúch ako napríklad: porucha pozornosti a porucha učenia, porucha pozornosti a porucha správania.Podľa MentalHelp.net je komorbidita pri ADHD až okolo 60 % až 80 %. Medzi najčastejšie poruchy, ktoré sa spájajú s ADHD patria v USA:
• porucha opozičného vzdoru,
• depresia,
• úzkosť,
• bipolárna porucha,
• porucha senzorickej integrácie,
• špecifické poruchy učenia sa,
• porucha správania,
• poruchy vývinu reči.
Sú to dáta z amerického prostredia a teda sa nedajú úplne prebrať na podmienky Slovenska. Poslúžia však na vytvorenie predstavy, s akými typmi porúch sa rodičia detí s poruchou pozornosti môžu u svojich detí stretnúť. Aj preto je dôležité pristupovať k výchove detí s poruchou pozornosti inak. Väčšinou nestačia bežné stratégie, ktoré môžeme uplatňovať pri deťoch bez tejto diagnózy.
Ak vás zaujímajú špecifiká výchovy detí s poruchou pozornosti, môžete navštíviť Zážitkovo-podporný víkend pre rodičov detí s ADHD/ADD (alebo s podozrením naň) 24. až 26. mája 2019 v Bratislave. Všetky potrebné informácie nájdete na www.centrumdys.sk/zazitkovy-kurz-adhd-add/.
