Hovorte deťom pravdu, je to to najjednoduchšie aj najlepšie pre vzájomnú dôveru a porozumenie.
Foto: shutterstock.comDieťa si zaslúži poznať pravdu, či už ide o hádku rodičov, strach z neznámej situácie, chorobu blízkeho, smútok za zosnulým i aktuálny hnev na čokoľvek.
Ak rodič chce od toho dieťa uchrániť a presviedča ho, že sa nič nedeje, akurát mu tým škodí. Vyvolá v ňom množstvo nezodpovedaných otázok. Deti totiž veľmi citlivo vnímajú rodičov aj na podvedomej úrovni. A problém či nepohodu okamžite vycítia, i napriek tvrdeniu, že žiadne nie sú.
„Ak dieťaťu budete hovoriť, že vás nič netrápi, že sa nebojíte či nehádate s partnerom, dieťa zneistie. Navyše, naučí sa veriť slovám namiesto toho, aby dôverovalo sebe a svojmu cíteniu,“ upozorňuje klinická psychologička Lýdia Adamcová vo svojich Princípoch výchovy.
Dieťa podľa nej cíti rozdiel medzi vonkajším správaním a vnútorným prežívaním rodiča. Ak mu rodič nevysvetlí, ako sa veci naozaj majú, dieťa prestane vnímať rozdiel v tom, čo vidí oproti tomu, čo cíti.
„Mozog znecitlivie voči druhej, skrytej realite. Uvedomte si, že aj psík vie rozlíšiť nebezpečných ľudí a bude na nich divo štekať. Táto zvieracia inštinktívna časť mozgu dieťaťa zakrpatieva,“ varuje psychologička. Dieťa potom podľa nej nebude vedieť ani intuitívne rozpoznať nebezpečenstvo, keď sa s ním stretne, napríklad pri stretnutí s pedofilom či s pochybnou partiou v dospelosti.
Oveľa lepšie je povedať pravdu, a to v akomkoľvek prípade. Ako upozorňuje argentínska terapeutka Laura Gutmanová v knihe Materstvo a stretnutie ženy s vlastným tieňom, už bábätká cítia stresy či strachy matky. Ak je matka nepokojná, sú plačlivé a nepokojné tiež. Laura Gutmanová už v takomto prípade odporúča, aby matka bábätku pravdivo vysvetlila svoje aktuálne pocity a obavy. „Vieš, je to pre mňa všetko nové, sama sa bojím, ako to zvládnem...“ Aj keď bábätko nevie rozprávať, slovám podľa nej rozumie.
Navyše, niekedy ak sa napríklad rodičia hádajú, a dieťaťu to nevysvetlia, to sa môže obviňovať, že je príčinou. Pri dlhodobom neriešení problému to môže viesť k problémovému správaniu či chorobám.
„Pravdivosť vo výchove je o tomto: vidím, že cítiš môj strach, áno, mám strach, ale spolu to zvládneme, cítiš, že sme sa s ockom pohádali, to patrí k životu, ale ľúbime sa,“ konštatuje Lýdia Adamcová.
Zdôrazňuje, že sú to práve rodičia, kto môže pomôcť deťom pomenovať ich pocity. Dieťa sa takto potom naučí, že nemusí klamať o svojich emóciách. „Učíte ho pravdivo vnímať obidve strany. Pozná aj pozitívne, aj negatívne emócie a učí sa s nimi žiť,“ približuje psychologička.
Deti pred nepríjemnosťami neuchránite. Skôr či neskôr sa s nimi stretnú a vždy je lepšie, ak ich na to pripravíte. Pamätajte: Nie je nič, čo by deti nedokázali pochopiť, ak im to jednoducho vysvetlíme.
