Robí si svoje a nepočúva vás? Nezúfajte, deti majú vlastné videnie sveta.
Foto: Shutterstock.comOpísala pár príhod, ako sa napríklad syn chystal rozmontovať dvere na kúpeľni, lebo sa chcel dostať k sestre, ktorá sa tam zamkla, ako sa deti hrali na indiánov a zničili záhradný prístrešok, pretože si z neho urobili stĺp na kopije. Okrem toho Marianina dcéra rada zapaľuje sviečky a dohodu, že s ohňom nebudú manipulovať bez dozoru rodičov, nerešpektuje.
Čo má robiť? Čo ste jej poradili?
Je to beh na dlhé trate, ale vytrvajte!
Pán Ján má 70 rokov a s výchovou bohaté skúsenosti. „Vychoval som dve deti. Výchova bola rovnaká, výsledky rôzne. Potešujúce je, že dnes majú obidve, dcéra aj syn, rodiny a ja tri vnúčatá. Povedané jednoducho: výchova bola úspešná,“ vraví a Mariane na základe vlastných poznatkov odkazuje:„Treba presne vymedziť hranice. Vysvetliť prečo, najlepšie príkladmi z praxe a aj sám hranice dodržiavať. Zároveň treba dôsledne a vytrvalo, dlhodobo kontrolovať dodržiavanie a vždy pripomínať, prečo je to dôležité. V prípade nedodržiavania je to o individuálnom prístupe a je lepšie používať vysvetľovanie a namiesto trestov a využívať motiváciu. Na to, čo je účinnejšie, musíte prísť postupne a nemusí sa postup zhodovať u všetkých detí,“ pripomína s tým, že v prvom rade musí panovať zhoda medzi oboma rodičmi. „Deti nesmú ani len vycítiť nejaké pochybnosti, alebo nezhody. Prípadné námietky riešiť, tak aby deti o tom nevedeli,“ odporúča.
Pán Ján považuje za dobré zapojiť do toho aj starých rodičom a požiadať ich o spoluprácu. „Niekedy starí rodičia majú na deti väčší vplyv ako rodičia,“ pripomína. Zdôrazňuje ešte, aby Mariana neklesala na duchu. „Treba si uvedomiť, že tak ako výchova je dlhodobý proces, aj váš postup je beh na dlhé trate a aj v puberte musíte pokračovať.“
Deti sú deti, bez toho to nejde
Viacnásobnou matkou je aj Silvia, ktorá má pre Marianine problémy pochopenie. Na rozdiel od nej však situáciu dramaticky nevidí. „Deti sú deti aj preto, že robia neplechu. Skôr by mi prišlo zvláštne, keby len poslušne sedeli a nič nevymýšľali,“ konštatuje.„Podľa mňa je úplne v poriadku a dokonca chvályhodné, že sa deti snažia riešiť veci samé, aj keď, samozrejme, je na rodičoch, aby zvládali svoju úlohu a dokázali jasne určiť, čo áno a čo nie.“
Práve tu má podľa Silvie Mariana rezervy, aby bola voči deťom dôslednejšia. „Ak sa občas niečo nepodarí, netreba zúfať, je to úplne normálne. Večný boj – deti skúšajú, kam až môžu zájsť. Spomeňme si, čo všetko sme v detstve navystrájali my, tiež sme si mysleli, že sme múdrejší než dospeláci,“ dodáva.
Pritvrdiť!
Podľa Petra by zasa mala Mariana pritvrdiť, aby deti pochopili, čo môžu a čo nie. „Dnešná liberálna výchova sa rodičom často vymkýna z rúk. Pre dieťa je niekedy horšie, keď nevie, kam patrí a čo môže, ako keď si občas zafňuká, že niečo nemôže,“ konštatuje. Rodičia sa dnes podľa neho boja prísnosti, zrejme preto, že oni sami mali v detstve nad sebou tvrdú ruku. „Treba však myslieť na to, že prísnosť nie je zlá, ak sa to s ňou nepreháňa.“Čo teda robiť?
Čo odkaz, to názor. Napriek rozdielnosti sa však navzájom nevylučujú. Na jednej strane treba akceptovať individualitu a samostatnosť dieťaťa, zároveň ich však udržiavať aj v určitých medziach.Nemôže tu byť anarchia a dieťa nemôže všetko. To im treba vštepovať – trpezlivo a láskavo. A nečakať zmenu okamžite. Výchova je beh na dlhé trate a sotva sa jedna vec vyjasní, už je na stole na riešenie nová. To je normálne, v živote veľkých i malých.
Navyše, ako pripomína rodičovská poradkyňa Katarína Winterová z portálu mamedeti.sk, ak majú rodičia pocit, že ich deti nepočúvnu vždy na prvý raz, nemusí to byť zákonite len ich chyba.
„Deti majú inú mieru udržania si pozornosti ako my dospelí. Na to často zabúdame. Mávajú problém reagovať, zachytiť a zanalyzovať všetky slová, vety a inštrukcie, ktoré im hovoríme. No a – nepočujú nás. Sú sústredené do svojej hry a naše slová sa im môžu zdať ako niečo, čo síce počujú, ale nevnímajú. Je to ako keď vy pracujete a dieťa vám niečo príde povedať – nevnímate poriadne, čo vám vraví, ale registrujete ho,“ vysvetlila v článku na ahojmama.sk Večný problém rodičov: Dieťa neposlúcha.
Dieťa má podľa Kataríny Winterovej iné vnímanie sveta, premýšľa skrátka inak a nerobí rodičom napriek, hoci sa to niekedy takto môže zdať. Niekedy deti dospelých odignorujú preto, že majú svoju vlastnú predstavu, čo budú robiť a ako sa hrať. „Nechcú robiť to, čo od nich požadujeme, pretože cítia, že obmedzujeme ich hru a ich samotných. A obmedzovanie nemá nikto rád, ani deti. Tie naše usmernenia a rady vnímajú ako zasahovanie do ich hrania, do ich zábavy a objavovania sveta...“
Rodičom Katarína Winterová odporúča dôslednosť a láskavosť. A tiež pochopenie. Ak im napríklad nedovolia činnosť, pri ktorej ničia veci, je dobré im vymyslieť náhradnú, podobnú, pri ktorej nič nepoškodia. „Deti pozerajú sa na svet úplne inak ako my dospelí. Nevedia vždy odhadnúť, čo sa bude diať, aké následky bude mať ich správanie. Učia sa to postupne a pomaly,“ uzatvára.
