Daniela (celkom vpravo) s kamarátmi počas výletu na Madeire.
Foto: archív Daniely KamenickejNie žeby predtým bola nejaký domased, naopak. Od 12 rokov sa venovala zjazdovému lyžovaniu, čo znamenalo tisícky nacestovaných kilometrov a dlhé týždne na sústredeniach či súťažiach v zahraničí – Škandinávia, Rakúsko, Taliansko... Dotiahla to vysoko – bola majsterkou Slovenska v obrovskom slalome, členkou reprezentácie a víťazkou viacerých medzinárodných pretekov. Sľubnú kariéru však ukončilo zranenie kolena, po ktorom sa dala na štúdium. Dnes sa učí na katedre leteckej dopravy Žilinskej univerzity a v rámci programu Erasmus sa dostala na študijný pobyt do Lisabonu.
No kým pri lyžovačke tu boli vždy tréneri či ostatné dievčatá z tímu, na ktorých sa mohla spoľahnúť, v Portugalsku ostala odkázaná sama na seba. Či už bolo treba niečo vybaviť, nakúpiť, no a, samozrejme – študovať.
Rozumela som tak na 80 percent
Danielin odbor bol „aerospace engineering“ (letecké inžinierstvo) a nebolo to teda vždy med lízať. Nové technické veci, navyše v cudzom jazyku, úplne niečo iné než poznala z domu. „V škole som anglicky rozumela tak 80 percent. Čomu som najčastejšie nerozumela, boli odborné výrazy, no podstatu som pochopila a dodatočne tie veci doštudovala,“ opisuje.A čo nepochopila, musela sa dopátrať s pomocou iných. Učiteľov či spolužiakov. „Najväčší problém som mala s programom MATLAB. To je programovací jazyk, ktorý slúži na numerické výpočty, simulácie a podobne. Mojou úlohou bolo vymyslieť taký kód, ktorý by bol schopný vypočítať zadanie, aké som dostala. U nás v Žiline sme nič podobné nikdy nerobili, takže to bola pre mňa celkom výzva.“ O pomoc požiadala najprv profesora, ktorému vysvetlila, že nič podobné doma nikdy nemala. „Bol veľmi ochotný a poslal pár stránok s video tutoriálmi. Zadania sa však sťažovali a moje vedomosti v tomto programe už boli síce nejaké, ale nedostačujúce, tak som poprosila o pomoc ešte spolužiaka,“ vysvetľuje, ako si poradila s náročnými úlohami.
Potrugalsko je nádherné.
Foto: Daniela KamenickáDva semestre v jednom
Školský systém jej však vyhovoval. „Páčilo sa mi, že semester bol rozdelený na dve periódy, čiže ako keby boli dva malé semestre v jednom. Jedna trvala 6 týždňov, potom bol tzv. preparation week (prípravný týždeň), ktorý slúžil na prípravu ku skúške, prípadne odprezentovania projektu, ak bol zadaný. Následne prišiel „skúškový týždeň“ a hneď po ňom sa začala výuka druhej periódy,“ približuje. Výhodou bolo, že v jednej perióde bolo menej predmetov (v Danielinom prípade tri a potom dva), ktorým sa mohla plnohodnotne venovať. „Hodiny boli častejšie, nemusela som riešiť veľa predmetov naraz, ale mohla som sa sústrediť iba na tie konkrétne. No a potom keď si človek v prvej perióde uzavrel predmet nemusel to už ďalej riešiť, mohol sa venovať ďalším predmetom,“ opisuje výhody.V Portugalsku je iný aj systém známkovania – polovicu známky tvorí hodnotenie projektu (zväčša skupinového), druhú polovicu test. „Ale mala som aj taký predmet, kde stačilo prejsť cez tri priebežné testy počas výučby a odovzdať zadania a na záverečnú skúšku nebolo potrebné ísť. Iba ak si chcel niekto vylepšiť hodnotenie, mohol ísť,“ dodáva.
Ako z katalógu.
Foto: Daniela KamenickáPohoďáci, ktorí majú čas...
Portugalsko sa podľa Daniely od Slovenska príliš nelíši. „Akurát Portugalci sú vcelku pohoďáci, neponáhľajú sa, na všetko majú čas. Taktiež dochvíľnosť nie je ich silná stránka. No vedia si užívať život, napríklad ak boli nejaké oslavy, oslavovalo sa hádam v každej časti Lisabonu, nie iba v centre,“ hovorí.Väčšinou času trávila so zahraničnými študentmi, ktorí boli v Lisabone rovnako na študijnom pobyte ako ona. „Spoznávali sme Lisabon a okolie. Kultúrne pamiatky, múzeá, pláže, vyhliadkové miesta. Večer sme zašli do kina, na pivo, na bowling, tancovať alebo sme si uvarili večeru. Keď sme mali viac času, boli sme pozrieť Algarve, ostrov Madeira, Peniche, Porto.“
Úchvatné prírodné scenérie vyrážajú dych.
Foto: Daniela KamenickáAj keď v Portugalsku to žije futbalom na každom kroku, Danielu viac oslovili pláže a architektúra v mestách. „Najviac sa mi páčilo na Madeire, nie je to síce Portugalsko a ostrov ktorý mu patrí. Úžasná bola príroda – niečo, čo som doteraz ešte nevidela, strašne veľa zelene a vodopádov. No a z jedla to je ich typický koláčik pastel de nata. Je to vlastne tortička plnená pudingom a posypaná škoricou. “
Dodalo mi to sebavedomie
Pobyt v Portugalsku hodnotí ako prospešný z každej stránky. „Bola to zaujímavá skúsenosť, určite by som to odporučila všetkým študentom. Zdokonalila som sa v jazyku, videla som, ako to funguje na inej škole a od ostatných zahraničných študentov aj to, ako to funguje v ich krajinách. Stala som sa samostatnejšou, dodalo mi to väčšie sebavedomie, či už pri komunikácií s ľuďmi, získavaní informácií a riešení problémov,“ konštatuje.Do cudziny sa však momentálne nechystá. „Do konca štúdia mi ostáva už iba rok, ten si chcem užiť na mojej univerzite. Potom uvidím, čo život prinesie. Keďže študujem odbor, ktorý na Slovensku nie je až tak rozsiahly, nakoniec možno budem musieť vycestovať,“ uzatvára Daniela. Na nasledujúce mesiace má plány jasné: Napísať diplomovú prácu, úspešne dokončiť školu a potom pracovať v riadení letovej prevádzky.
Aj chlad má svoje čaro.
Foto: Daniela Kamenická
Ešte jedna panoráma na záver.
Foto: Daniela Kamenická
