Pozdrav z Fínska od Silvie.
Foto: archív Silvie MichalkovejŽe raz pôjde za polárny kruh, sa rozhodla už niekedy na strednej škole. „Nikdy ma veľmi nelákali teplé južanské krajiny, vždy som túžila na vlastnej koži zažiť pravú zimu, dni, keď slnko niekedy ani vôbec nevyšlo alebo naopak vôbec nezapadlo, pozorovať polárnu žiaru ako samozrejmosť a prekročiť polárny kruh,“ hovorí rodáčka spod Tatier.
Keď sa jej na univerzite naskytla možnosť v rámci programu Erasmus vycestovať do Fínska, neváhala ani chvíľu. Škandinávia – splnený sen, a okrem toho vzdelávací systém známy svojou vysokou úrovňou. Silvia si teda zistila, čo sa dalo, dala na rady skúsenejších a zobrala si študentskú pôžičku, pretože grant by jej nevystačil, prešla výberovým konaním, a – smer sever. Konkrétne mestečko Kuopio na východe Fínska.
Študuje na farmaceutickej fakulte UK v Bratislave. Chémia ju fascinovala odjakživa, a hoci pôvodne rozmýšľala nad medicínou či zubárčinou, napokon skončila pri štúdiu liekov. Ako hovorí, je to zatiaľ to najlepšie, čo sa jej mohlo stať. Po pobyte vo Fínsku, samozrejme.
Skúška trvá štyri hodiny
Čiapka, termoprádlo a rukavice - základná výbava. Silvia (vpravo) so spolužiakmi.
Foto: archív Silvie MichalkovejDeň jej tam začínal skoro ráno – prvá cesta viedla práve do laboratória, ktoré sa s vybavením našich nedá príliš porovnať. „Vždy sme pracovali v malých skupinkách a úlohy a výsledky, ktoré sme dosiahli, sme neskôr s učiteľmi predebatovali. Ak by sa dal školsky systém tak jednoducho zmeniť, určite by som ako ukážkový uviedla práve ten fínsky.“
Učivo je tam rozdelené do blokov, ktorým sa počas semestra venuje určitý čas, a končia sa skúškou. Tá trvá štyri hodiny, kedy má človek čas si všetko v pokoji premyslieť, prekontrolovať po sebe... „Učitelia sú veľmi priateľskí, žiaden arogantný či povýšený prístup, s akým som sa, žiaľ, stretla niekedy doma. Učiteľov sme volali dokonca krstnými menami,“ spomína Silvia.
Litre kávy so smotanou
Jedna z nespočetných sáun. Silvia druhá zľava.
Foto: archív Silvie MichalkovejO Fínoch aj ostatných spolužiakov hovorí len chvály. „Všeobecne sú veľmi priateľskí, ochotní a nikdy neváhajú s pomocou. Vždy milo odpovedia na otázky. No na druhú stranu, čo sa týka komunikácie, sú tichí a ostýchaví. To však ale patrí k ich kultúre. Majú totiž v obľube svoj vlastný osobný priestor a veľa času trávia sami v prírode,“ približuje.
Čo ju ešte prekvapilo, bolo množstvo kávy, ktoré sa tam vypije. „Pije sa stále. Káva so smotanou. Dokonca aj v škole sme mali každých 45 minút prestávku na kávu.“
Zo sauny do ľadovej vody
Po ľade zo sauny treba behať rýchlo, aby sa vám neprilepili nohy k ľadu, a zároveň pomaly, aby ste naň nepadli.
Foto: archív Silvie MichalkovejObraz, ktorý má Slovák o Fínsku – teda jazerá, sauna, sneh, mráz a hokej, je podľa Silvie v súlade s realitou. „Sauna je tam prakticky na každom kroku. Počas môjho pobytu som v nej bola nespočetne veľakrát. Saunu sme mali v budove, kde sme bývali, v škole, aj v jej blízkosti.“ Vyskúšala si aj typicky severské – zo sauny do ľadovej vody.
„Inštrukcie zneli, aby sme utekali tak rýchlo, aby sme sa horúcimi nohami neprilepili k ľadu, ale na druhej strane, tak pomaly, aby sme nepadli na ľad, ktorý v niektorých miestach dosahoval aj viac než 70 centimetrov,“ opisuje. Okolo seba mali lano. „Voda pod ľadom stále prúdi, takže - ako poznamenal náš fínsky kamarát, aby sme nešli domov v menšom počte.“
Fíni ešte okrem toho milujú hokej, korčuľovanie a bežky, čo je vzhľadom na počasie a množstvo snehu pochopiteľné. Na bežný pohyb po meste využívajú bežky, ale aj, ako my, bicykel. „Idú na ňom aj v treskúcej zime, keďže chodníky sú na to prispôsobené celoročne. Dokonca som si aj ja zakúpila bicykel v bazári za pár eur. Bolo to niekedy v polovici februára,“ hovorí Silvia.
Pre nás atrakcia, na severe bežná vec.
Foto: archív Silvie MichalkovejVyskúšala si aj mrazy presahujúce 30 stupňov. Bolo to na výlete v Laponsku, kde strávila určitý čas. Ako vraví, dali sa zniesť. „Po dlhšom pobyte už človek nerozlišuje, či je mínus 15, 25 alebo menej. Základom však pre mňa boli topánky, termoprádlo a hlavne rukavice. Tie som mala na sebe niekedy aj dvoje, troje...“ Voľný čas využívala spolu s ostatnými študentami predovšetkým na cestovanie. „Navštívili sme južné a západné pobrežie, Laponsko, Helsinki, Ålandy, Estónsko, Island, aj Nórsko a Švédsko,“ vyratúva.
Neopísateľný zážitok na celý život
Takýto pobyt rozhodne odporúča každému. „Bol to pre mňa neopísateľný zážitok, o ktorom by som dokázal rozprávať celé dni. Je to skúsenosť, ktorá sa stala neoddeliteľnou súčasťou môjho života.“
Pobyt jej dal veľa po každej stránke. Vidieť krajinu, spoznať nových ľudí, naučiť sa samostatnosti, ale aj vychádzať s ostatnými. „Medzi študentmi som sa za celý pobyt nestretla so žiadnym konfliktom. Všetci sme si navzájom pomáhali a podporovali sa. Dokonca sme si nahrádzali rodinu a kamarátov, ktorí boli od nás tak ďaleko. Naučili sme sa samostatne žiť a pochopiť, že život študenta nie je vždy jednoduchý a bezstarostný.“
Silvii chýbajú do konca školy už len posledné semestre. Po nich by sa ešte rada určite znova vzdelávala v zahraničí.
Fínska nádhera.
Foto: archív Silvie Michalkovej
Symbol Škandinávie.
Foto: archív Silvie Michalkovej
