Je vaše dieťa bojazlivé či citlivé? Zistite, čo je za tým.
Foto: Shutterstock.comRodičia či iní blízki príbuzní sa často sťažujú, že dieťa sa nespráva presne podľa tabuliek a majú tendenciu ho za výrazné emócie trestať alebo aspoň odsudzovať. Dostáva najrôznejšie nálepky, ale len málokedy sa objaví snaha rozpoznať, čo sa za jeho správaním v skutočnosti schováva. Ak by to však najbližší dieťaťa vedeli, mohli by mu so zvládnutím náročnejších chvíľ pomôcť. Alma, centrum pre zdravý vývin, pripravilo zaujímavú tabuľku, v ktorej môžete vidieť, čo sa skrýva za vonkajšími prejavmi dieťaťa, ktoré okolie často hodnotí ako negatívne.
Ak dieťa napríklad často kričí, nechce poslúchať a vymedzuje sa voči rodičom, dokonca im nadáva, býva označené ako nezvládnuteľné a zlé. Riešením však nie je bitka, krik ani kritika dieťaťa či rôzne tresty. V skutočnosti často len potrebuje pomôcť s upokojením, pretože ešte nemá vybudované stratégie, ktoré mu pomôžu zvládnuť negatívne emócie.
Je tiež dôležité, aby rodičia dieťaťu pomohli aj s rozpoznaním vnútorných stavov, ktoré zažíva, pretože samo nie je ešte schopné presne pomenovať, čo sa v ňom deje. Nehovoriac o tom, že ho sila vlastných emócií môže veľmi vystrašiť. No a výsledkom je - „hnevanie".
Regulácia emócií dieťaťa je veľkou rodičovskou výzvou a úlohou, ako o tom v nedávnom rozhovore pre náš web hovoril aj detský psychiater Peter Pöthe: „Hlavným zmyslom rodičovstva je, aby sa dieťa prostredníctvom pokojného a zdieľajúceho rodiča naučilo regulovať svoje emócie a aby sa nebálo experimentovať a zažívať nové veci. To je základ, aby sa dobre vyvíjalo a bolo v živote šťastné."
Hanblivé? Len potrebuje vašu pomoc
Alebo ďalší príklad často nepoznaných vnútorných stavov dieťaťa. „Keď ona je taká hanblivá. Bojí sa cudzích ľudí, ťažko si zvyká v novom prostredí," sťažujú sa rodičia citlivejších detí. A rôzne ho nabádajú, aby sa nebálo, osmelilo, veď o nič nejde. Dieťa však môže vnímať toto dobre myslené posmeľovanie ako ohrozujúce, stiahne sa ešte viac do seba a začne sa ešte viac báť.Od rodičov by pritom potrebovalo, aby mu primerane veku vysvetlili situáciu, v ktorej sa ocitlo a ubezpečili ho, že sú mu stále nablízku a môže bez obáv skúšať nové veci. Zároveň je dôležité, aby si rodičia a deti vybudovali taký vzájomný stupeň dôvery, ktorý dieťaťu umožní v bezpečnom prostredí vyjadriť svoje pocity a obavy. Práve s tým majú bojazlivejšie deti veľké problémy.
A teraz si už pozrite, ako porozumieť, a hlavne pomôcť deťom, ktoré sa navonok prejavujú ako citlivé, nahnevané, perfekcionistické, hanblivé či príliš nabudené.