Prvá za každú cenu. Ako dcéru udržať v tom, aby sa o to snažila iba čestnými spôsobmi?
Foto: shutterstock.comPodľa toho, aké otázky si kladiete, je zrejmé, že ste starostlivá a pozorná mama. S každým dieťaťom je nejaká oblasť (a často je ich viac), ktorá je výchovnou výzvou. Vedieť sa presadiť a byť prirodzeným vodcom sú schopnosti, ktoré môžu byť v živote veľmi nápomocné. Otázkou je, ako to celé ukočírovať, aby sa tak nedialo na úkor druhých, a aby to bolo v rámci fair-play.
Píšete, že dcérka sa snaží presadiť a ťažko znáša prehru. Niekedy takéto správanie v okolí budí dojem, že dieťa je veľmi sebavedomé a musí si vydobyť za každú cenu pozornosť. Veľmi často sa však za takýmto správaním skrýva neistota a potreba potvrdenia svojej hodnoty. Takéto dieťa potom vyhľadáva umelo každú možnú príležitosť, kde by sa mohlo potvrdiť vo svojich kvalitách, potrebuje nadmerne počuť ocenenie a uznanie. A tiež sa potom výrazne bráni prehre, priemernosti, ktorá mu niekde v hĺbke potvrdzuje jeho pocit nedostatočnosti.
Veľmi by som podporila to, aby ste sa veľa rozprávali o témach, ktoré ste spomínali. Zdá sa, že ste zvolili užitočné body. O tom, že vyhrať za každú cenu nie je hodnotné, že sú tu ostatní ľudia, ktorí tiež potrebujú pozornosť a pochvalu...
Psychologička z Alma centra Dana Comas odporúča tiež s dieťaťom veľa hovoriť, pýtať sa ho, čo preň znamená, ak nevyhrá, zistiť jeho sebaobraz.
Foto: archív Dany ComasVeľkú váhu vo výchove zohráva príklad a vzor. Takže pre dcérku je tiež veľmi dôležité, ako hovoríme sami o sebe, ak sa nám niečo nepodarí, alebo v niečom nie sme najlepší. Alebo ako komentujeme napríklad súťaž v televízii. Toto sú všetko dobré príležitosti, kde môžeme modelovať to, že nie je najdôležitejšie byť prvý a najlepší.
Čo sa týka súrodeneckej rivality, ktorú spomínate tiež, je to veľká téma. Veľmi ťažko hodnotiť z tak mála informácií, akú veľkú rolu tu hrá súrodenecký vzťah. Každý prvorodený sa musí vysporiadať s príchodom súrodenca, spozornieť treba, ak ide o výrazné žiarlenie a odmietanie, ale zasa aj ak ide všetko podozrivo hladko.
Zamerať by ste sa mohli skôr na hry kooperatívne, aktivity, ktoré nepodporujú súťaživosť. Vyhľadávať príjemné zážitky v hre, ktoré nestoja na výhre a vynikaní oproti ostatným.
Skúsiť by ste mohli tiež odľahčovať niektoré tenzné situácie humorom. Zahrať si napríklad hru, kde sú ocenené najväčšie nepodarky, alebo si s prehrávajúcim v hre si po každom neúspechu zo žartu ťapneme. Alebo napríklad po nevyhratých pretekoch osláviť hociktoré umiestnenie.
Myslím si, že v prípade dcérky by bolo super tiež podporovať empatiu, rozobrať, ako sa cítia iní, keď sa presadzuje na ich úkor.
Pre pochopenie a ďalšie smerovanie by bolo zaujímavé preskúmať, čo pre dcérku znamená byť druhá, tretia, piata? Aké procesy to v nej spúšťa? Ak je pochválený brat, znamená to pre ňu ohrozenie jej dôležitosti? Aký je jej sebaobraz? Odkedy sa takéto správanie a prežívanie u nej objavilo?
Veľa vecí sa emočným zrením u detí samo zlepšuje. I keď si myslím, že ak rodič cíti a niekedy okolie naznačuje, že niečo je trochu za hranicou, je fajn vyhľadať psychologickú pomoc. Nemusí sa hneď jednať o závažné problémy alebo poruchy. Odborník môže pomôcť hľadať odpovede na spomínané otázky, a podľa toho s rodičmi hľadať cestu vo výchove, tak, aby dieťa bolo spokojné a vedelo sa postaviť zdravo k prehrám.
