Petra Vlhová získala pre Slovensko prvý titul lyžiarskej majsterky sveta.
Foto: TASRZaujíma sa o činnosť - ako a prečo
Prehľad o najlepších pretekároch, ich medailách a životných udalostiach, ktoré prezentujú na sociálnych sieťach, je chvályhodný a svedčí o záujme o vybraný šport, víťazstvo v pretekoch však neprinesie. Záujem o činnosť znamená riešiť otázku – teoreticky i prakticky: Ako sa môžem ešte zlepšiť? V prípade lyžiarov napríklad ako dosiahnuť väčšiu rýchlosť, ako zdokonaliť svoj oblúk, ako lepšie ovládať lyže. No všetci predovšetkým: Čo pre svoje zlepšenie môžem každý deň robiť? A robiť to, samozrejme.
Katarina Wittová ako Carmen, čo jej vynieslo v roku 1988 olympijské zlato i titul majsterky sveta.
Foto: SITAObľubuje súťažiť
Adrenalín k pretekom patrí, napokon, o tom sú – predviesť, čo som natrénoval, túžba byť čo najlepší. Niekoho pretekársky adrenalín poháňa vpred. Keď už v súťaži, na rozdiel od tréningu, naozaj o niečo ide, dokáže sa vyhecovať k ešte lepším výkonom. Sú však typy, ktorým súťaž a zodpovednosť za výsledok, naopak, zväzujú ruky. Samozrejme, dá sa pracovať so psychikou a bariéry prekonať. Podstatne jednoduchšie to však majú tí, ktorí berú preteky ako výzvu. Tak, ako napríklad svojho času opísala nemecká krasokorčuliarka, majsterka sveta a olympijská víťazka Katarina Wittová: „Tréning pre mňa znamenal prácu, preteky hru a exhibície pôžitok.“Je ochotné drieť
Rovnica úspechu je jednoduchá: Robiť o niečo viac než ostatní a o niečo lepšie ako ostatní. Dvojnásobný majster sveta a dvojnásobný olympijský víťaz v behu na 400 metrov cez prekážky Felix Sanchez z Dominikánskej republiky vstával už na svitaní – pomáhalo mu vedomie, že on už trénuje, kým jeho súperi ešte spia. Neznamená to teraz, že má vaše dieťa vstávať ešte za tmy, inak z neho nič nebude. Víťazi však dokážu byť k sebe tvrdí. Ako hovorieval zverencom najslávnejší ruský hokejový tréner Anatolij Tarasov: „Ste silnejší, než si myslíte, že ste.“ Kto teda dokáže prikázať telu ešte raz zopakovať cvik, aj keď už má naozaj pocit, že melie z posledného, môže byť raz najlepší na svete.
S obavami, čo všetko sa môže stať, sa nedá ísť ani do špurtu, a už vôbec nie víťazného. Peter Sagan v strede v zelenom drese.
Foto: REUTERSNemá strach
Pre najlepších športovcov je kľúčové nemať strach – z rýchlosti, z náročnosti prvku, z toho, čo ak... Kto má hoci len v podvedomí zábrany, aby nešiel prirýchlo, aby sa nezranil, prípadne aby sa niečo nepredvídateľné nestalo, trénuje zbytočne. Platí to všade. Peter Sagan nemôže ísť so špurtu s obavami typu čo ak spadnem, rovnako na to nemyslí ani gymnastka či krasokorčuliar pri vystúpení. Aj malý lyžiar, ktorý vzprieči lyže, alebo si pred zlomom pribrzdí – pre istotu, nech vidí, čo je za ním – má malé šance, že raz niečo vyhrá. Sú totiž stovky jeho rovesníkov, ktorí si rýchlosť užívajú a pred zlomom ešte nadskočia – len tak, zo zvedavosti, čo to dá, alebo jednoducho pre radosť.Má potenciál sa zlepšovať
Kde sú limity vášho športovca, dokáže posúdiť predovšetkým tréner, on je v tomto najpovolanejší. Isteže, nie vždy vládne medzi rodičmi a trénerom súlad ako medzi Vlhovcami a Liviom Magonim. Boli prípady, keď tréner zhodnotil, že z dieťaťa nikdy nič nebude, a to sa pod iným vedením dostalo medzi špičku. Ak trénerovi nedôverujete, samozrejme, skúste to inde. Vždy však prihliadajte predovšetkým na to, čo vaše dieťa naozaj chce a na čo naozaj má. Byť majstrom sveta môže len ten, kto dokáže svoju výkonnosť z roka na rok posúvať. A dennodenne v tom ktorom roku na tom pracovať.
Horúco či daždivo, pretekať treba v akýchkoľvek podmienkach. Na snímke náš chodecký šampión Matej Tóth.
Foto: SITA/AP
